Orientace:
gay
Partner:
nemám
Hledám:
kamarádství
pokec
pokec
Ve věku:
od 18 do 30 let
Založen:
03. 02. 2012
Návštěv:
759 ×
Přihlášen:
27. 09. 2013 v 21:25
Kraj:
Bratislavský kraj
Město:
Prešporok
Bydlím:
sám na koleji
Kraj 2:
Žilinský kraj
Vzdělání:
voška
Práce:
student VŠ
Postava:
normální
Oči:
hnědé
Základní údaje
Znamení:
rak
Etnikum:
běloch
Styl
Délka vlasů:
krátké
Barva vlasů:
tmavě hnědá
Tetování:
plánuji
Brýle:
potřebuji, ale nenosím
Náušnice:
mám
O mně
,,Každý človek má dušu, ktorú nemôže zmiešať so žiadnou inou. Ľudia sa môžu stretnúť, môžu spolu hovoriť a môžu si byť nablízku. Ale ich duše sú ako kvetiny, každá je zakorenená na svojom mieste a nemôže pristúpiť k tej druhej, inak by sa musela vzdať svojich koreňov, a práve to nemôže urobiť. Kvetiny vydávajú vôňu a rozsievajú semená, pretože chcú byť spolu; aby sa však semienko dostalo na pravé miesto, na to kvetina nemá vplyv, to spôsobí vietor, ktorý vanie, ako a kam sa mu zachce.“
(Hermann Hesse- Knulp)
,,A tak som sa naučil dívať na ľudí ako na stromy alebo bralá, premýšľať o nich a ctiť ich a mať rád ani viac, ani menej ako tie tiché borovice."
(Hermann Hesse-Peter Camenzind)
PANÍ SMITHOVÁ: Muži jsou všichni stejní. Sedíte celý den na místě, cigaretu v ústech,
nebo si pudrujete obličej a barvíte rty padesátkrát za den, pokud
ovšem právě nepijete jako duha!
(Eugéne Ionesco- Plešatá speváčka)
,,Ste krásne, ale ste prázdne, “ povedal im ešte. „ Nemožno pre vás zomrieť. Prirodzene, obyčajný okoloidúci by si myslel, že moja ruža sa vám podobá. Ale ona jediná je dôležitejšia ako vy všetky, pretože práve ju som polieval. Pretože ju som dával pod sklený zvon. Pretože ju som chránil zástenou. Pretože jej som pozabíjal húsenice (okrem dvoch alebo troch, z ktorých majú byť motýle). Pretože ju som počúval, ako sa žaluje alebo vystatuje, alebo dokonca ako niekedy mlčí. Pretože je to moja ruža.“
A vrátil sa k líške.
„Zbohom, “ povedal.
„Zbohom,“ povedala líška. „Tu je moje tajomstvo. Je veľmi jednoduché: dobre vidíme iba srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné.“
„To hlavné je očiam neviditeľné, “ opakoval malý princ, aby si to zapamätal.
„Čas, ktorý si strácal pre svoju ružu, robí tvoju ružu takou dôležitou.“
„Čas, ktorý som strácal pre svoju ružu...“ opakoval malý princ, aby si to zapamätal.
„Ľudia zabudli na túto pravdu,“ povedala líška. „Ale ty na ňu nesmieš zabudnúť. Ty budeš navždy zodpovedný za všetko, čo si k sebe pripútaš. Si zodpovedný za svoju ružu...“
„Som zodpovedný za svoju ružu...“ opakoval malý princ, aby si to zapamätal.
(Antoine de Saint-Exupéry: Malý princ)
(Hermann Hesse- Knulp)
,,A tak som sa naučil dívať na ľudí ako na stromy alebo bralá, premýšľať o nich a ctiť ich a mať rád ani viac, ani menej ako tie tiché borovice."
(Hermann Hesse-Peter Camenzind)
PANÍ SMITHOVÁ: Muži jsou všichni stejní. Sedíte celý den na místě, cigaretu v ústech,
nebo si pudrujete obličej a barvíte rty padesátkrát za den, pokud
ovšem právě nepijete jako duha!
(Eugéne Ionesco- Plešatá speváčka)
,,Ste krásne, ale ste prázdne, “ povedal im ešte. „ Nemožno pre vás zomrieť. Prirodzene, obyčajný okoloidúci by si myslel, že moja ruža sa vám podobá. Ale ona jediná je dôležitejšia ako vy všetky, pretože práve ju som polieval. Pretože ju som dával pod sklený zvon. Pretože ju som chránil zástenou. Pretože jej som pozabíjal húsenice (okrem dvoch alebo troch, z ktorých majú byť motýle). Pretože ju som počúval, ako sa žaluje alebo vystatuje, alebo dokonca ako niekedy mlčí. Pretože je to moja ruža.“
A vrátil sa k líške.
„Zbohom, “ povedal.
„Zbohom,“ povedala líška. „Tu je moje tajomstvo. Je veľmi jednoduché: dobre vidíme iba srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné.“
„To hlavné je očiam neviditeľné, “ opakoval malý princ, aby si to zapamätal.
„Čas, ktorý si strácal pre svoju ružu, robí tvoju ružu takou dôležitou.“
„Čas, ktorý som strácal pre svoju ružu...“ opakoval malý princ, aby si to zapamätal.
„Ľudia zabudli na túto pravdu,“ povedala líška. „Ale ty na ňu nesmieš zabudnúť. Ty budeš navždy zodpovedný za všetko, čo si k sebe pripútaš. Si zodpovedný za svoju ružu...“
„Som zodpovedný za svoju ružu...“ opakoval malý princ, aby si to zapamätal.
(Antoine de Saint-Exupéry: Malý princ)
