Kristián: Ztratil jsem nejlepšího kamaráda, protože se mě začal bát

16letý Kristián (trust.no.one) žije ve Zvolene, téměř ve středu Slovenska. Chodí na gymnázium a je na sebe hrdý, že první rok zakončil s vyznamenání. Kamarádství s jeho tehdy nejlepším přítelem se pokazilo ve chvíli, když mu řekl o svojí homosexualitě.

Kdy sis poprvé uvědomil, že jsi na kluky?

Začalo to asi tým, že mi v druhej triede ZŠ kamarát povedal, že sa mu páčim a dal mi pusu. To bolo len také nevinné, no tie pusy mi vlastne dával stále a páčilo sa mi to. Len také detské na líčko alebo ústa.

Po roku sme sa dohodli, že na to zabudneme. Asi keď som mal 12, tak som si už naozaj začal uvedomovať, že ma priťahujú chalani. Nechcel som si to pripustiť. Veľa nocí som preplakal, že nikdy nebudem šťastný, všetci ma budú odsudzovať a podobne. Jedného dňa som si ale povedal, že to nemôžem nechať tak a robiť sa, že som šťastný heterák. Zaregistroval som sa na gay zoznamke.

Jak dlouho ses odvažoval, než jsi to někomu úplně poprvé řekl?

Už to budú pomaly dva roky. Povedal som to najprv jednej kamarátke. Odpovedala mi na to slovami: „Teraz ťa mám ešte radšej“. Dodalo mi to odvahu a povedal som to ďalšej, no tá bola skôr zaskočená.

Neskôr, keď som mal chalana, sa ma môj najlepší priateľ spýtal s kým chodím. Nechcel som mu to povedať, bál som sa jeho reakcie a navyše – poznal môjho frajera. Jedného dňa mi povedal: „Myslel som si, že sme najlepší kamaráti a ty mi ani nedokážeš povedať s kým chodíš. Sklamal si ma.“ A tak som si ho zavolal na chodbu a povedal mu to. Bol hrozne zmätený, snažil sa ma ubezpečiť, že to je v poriadku.

Keď som sa ho nechtiac dotkol, napríklad na ruke, myklo ho a odtiahol sa preč. Stupňovalo sa to a nemohol som sa ho nakoniec vôbec chytiť. Nemohol som sa s ním rozprávať v šatni, keď sa prezliekal, lebo môj pohľad naňho v spodnom prádle mu prekážal, nenechal si to vysvetliť. Nikdy som ho nebral ako objekt. Skôr ako brata. Naše kamarátstvo postupom času upadlo úplne. Stratil som najlepšieho kamaráta preto, lebo sa ma začal báť.

Když jsi to poprvé řekl, cos cítil?

Strach, ako zareaguje tá osoba. No keď mi povedala, že ma má ešte radšej, lebo som jej veril a povedal jej takú vážnu vec, veľmi ma to potešilo a dodalo mi to odvahu. Potom, keď som jej to povedal, cítil som pochopiteľne úľavu. Neľutujem to.

Jak to říkáš svým kamarádům?

Kamarátom, to vždy poviem, len tak medzi rečou. Napríklad „Ahoj Nika, ako sa máš? Mimochodom som gay“ Nemám rád tie dlhé kecy okolo toho. Už som to povedal veľa ľuďom. Vlastne každý, kto mi je blízky, to o mne vie.

Okrem toho jedného prípadu sa voči mne nikto neotočil chrbtom. A vlastne on sa už s tým tiež zmieril. Síce to nie je ako dakedy, ale je to zas medzi nami fajn. Nebojím sa vyjsť s pravdou von. To, že som gay, patrí ku mne a ak ma s tým nevie niekto rešpektovať, nevie rešpektovať ani mňa. Ja som so sebou spokojný a zmierený. Keby sa ma niekto spýtal a dal mi na výber akú chcem orientáciu, vyberiem si byť homosexuál.

Jak jsi to řekl rodičům?

Otec o tom nevie, lebo sa na mňa vykašlal, a mama na to prišla sama. Nikto z rodiny to okrem nej, aspoň odo mňa, nevie. Ale myslím, že je to každému jasné, keďže som nikdy ani len nespomenul frajerku a v detstve som mal okrem autodráhy aj Barbie domček.

Jaká byla její reakce?

Bol som na lúke s frajerom, znovu sme sa dali dokopy, keď mi zrazu zazvonil mobil a spýtala sa ma, že kde som. Ja som povedal že vonku a že som s kamarátom. Ona mi odpovedala, že si myslela, že sme sa rozišli.

S mamou som nemal nikdy dobrý vzťah. Žili sme 10 rokov spolu s jej frajerom, ktorý mi bol o veľa viac otcom ako ten biologický. Jedného dňa sa rozišli a on sa zrazu odsťahoval. Mama si našla iného, ale kvôli nemu sa len trápila. Vždy bola silná žena, dovtedy som ju videl plakať len raz, keď mi zomrelá starká, ako sme zostali sami, mali sme to veľmi ťažké.

Každú noc som ju počul plakávať za dverami v jej izbe, a bol som bezmocný. Hrozne sa trápila, aby nás udržala nad vodou. Podarilo sa jej to len tak-tak. Veci sa utriasli, zobrali sme si pôžičku, to že sme si v tých ťažkých chvíľach boli navzájom oporou zmenilo náš vzťah o 180°. Teraz sa s ňou o chalanoch rozprávam úplne v pohode. Keď niekoho mám, nevadí jej, že je u nás. Je mi v tomto veľkou oporou. Nebyť jej, nebol by som teraz taký silný. Patrí jej odo mňa obrovská vďaka.

Co tě přimělo jít s „pravdou ven“?

Som v podstate prevažne extrovert. Potreboval som sa s tým niekomu zdôveriť. Vo všetkom potrebujem radu od iných, ktorí sa na to vedia pozrieť aj z iného uhla ako ja. Najprv som sa s tým zmieril a potom som vyšiel s pravdou von. Brzdil ma len strach, no ten je už dávno preč.

Jak berou tvoji homosexualitu kamarádi?

Berú to fajn, teda kamaráti. Niektorí spolužiaci s tým majú problém, klasickí homofóbovia. Ale je mi to jedno. Stále ma potajomky ohovárajú, že som buzerant, ale nikoho nemôže mať rád každý. Nestoja mi za to, aby som sa nimi zaťažoval. Mám ich, slušne povedané, v zadku. Ani najmenej ma netrápi ich zakomplexovaný názor.

Měl jsi nějaké problémy po coming outu?

Ani nie. V podstate som mal problémy aj bez neho. Myslím, že na mne každý na prvý pohľad vidí, že heterák asi nebudem. Také tie klasické urážky na ulici od neznámych ľudí a podobne.

Akurát minule sa mi stalo, že na mňa nejaký opití stroskotanci začali cez celú ulicu húkať, že som vyj*baný buzerant a kričali do toho aj moje meno. Bol som trocha zaskočený, lebo aj som nemal tušenia kto to je. Možné však je, že im to niekto povedal. Niekto, kto to o mne vedel. Nemusí to byť tak.

Raz sa mi ešte stal taký nepríjemny incident v tunajšom bare. Bol som tam s kamarátmi. Časom sa to tam zaplnilo veľa ľuďmi a bol tam aj jeden chalan, ktorého som poznal z videnia. Začal všetkým vravieť, ako mu leziem na nervy tým, že tam som. Potom mi zrazu udrel päsťou do tváre. Zrazil ma na zem aj s kamarátkou. Ešte ten večer ma pri odchode dajaký chalani strčili zo schodov a zobral som zo sebou dole aj spolužiaka. Ten, čo mi vrazil, dostal ale vrátené, musel sa mi ospravedlniť a takisto ho dotiahli ospravedlniť sa aj barmanovi. Každý sa tam totiž postavil na moju stranu. Bol som zaskočený, lebo som niektorých ľudí ani dlho nepoznal. Poniektorí boli viac jeho kamaráti ako moji, no ako mi povedali, nezdalo sa mi ani zďaleka správne, aby ma mlátil niekto za to, že som gay.

Setkal ses s odporem od nábožensky založených lidí?

Ak áno, nebolo to kvôli ich náboženstvu. Možno to bol ale jeden z faktorov. Na konkrétny prípad, že by niekto zo mňa vyháňal diabla, alebo by na mňa vybehol kňaz so svätenou vodou, si nespomínam. V podstate mám pár striktne založených kresťanských kamarátov. S odporom k mojej orientácii od nich som sa nestretol, keďže sú to rovnako orientovaní ľudia.

Co bys poradil klukům, kteří jsou ve stejné situaci, jako jsi byl ty?

Nech sa zmieria s tým, kto sú. Kým to neurobia oni, nemôžu čakať, že to urobí niekto iný. A hlavne, majte odvahu silu a možno štipku nádeje.

V čem tě tvoje orientace omezuje?

Ako je každému známe, nemôžeme mať deti, ani si ich adoptovať. V ČR ani SR sa zatiaľ nemôžeme dať do manželského zväzku, ani jedno sa ma zatiaľ tak či tak netýka. Orientácia ma ale sama o sebe neobmedzuje. Obmedzuje ma okolie, ktoré ju nedokáže prijať.

Přináší ti tvoje orientace nějaké výhody?

Jasné. Napríklad, keď mám chalana a má moju veľkosť, môžeme si požičiavať oblečenie. Keď mu nejaké kupujem, môžem ho vyskúšať na sebe. Celkovo si myslím, že dvaja chalani si rozumejú viac ako chalan (hetero) a baba. Samozrejme, česť výnimkám.

Však celý facebook je zaplnený tým, ako každý chlap chce babu, čo mu donesie pivo, pozerá s ním porno, hrá PC hry a je 24 hod denne nadržaná. Lenže oni chcú vlastne druhého chlapa, ale v ženskom tele. O to to máme my, čo sme orientovaní na rovnaké pohlavie, jednoduchšie. My to všetko môžeme mať a o veľa jednoduchšie ako oni.

Dal bys klukovi pusu na tramvajové zastávce plné lidí?

V mojom meste nie, nepotrebujem, aby ma niekto počkal po škole a zbil. Ďalej nechcem spôsobiť ani to, aby ma videl niekto, kto pozná moju mamu, a bude ju ohovárať, že má buzerantského syna. Keby to bolo v inom meste, nemám problém. Aj keď, zbiť ma môžu aj tak, haha.

Máš více kamarádů mezi gayi nebo heterosexuály?

Hetero. Väčšinou sa so mnou homosexuáli bavia len pre to, lebo ma chcú vyj***ť. A ak nie, tak najprv chceli, alebo stále aspoň niekde v kútiku duše chcú. Takže niekedy pochybujem, že ma majú naozaj radi.

Neviem, s kým si rozumiem viac, asi s gaymi. To skutočne záleží od povahy, orientácia hrá len malú rolu. Aspoň pre mňa.

Koho považuješ za gay ikonu?

Sám neviem. Lady Gaga by bolo už otrepané. Spýtal som sa teda kamaráta, koho by dal on. Povedal, že seba. Pochopiteľne žartoval. Ale v podstate s ním súhlasím. Pre mňa je gay ikona môj najlepší gay kamarát, užívateľ tomas_bene. Ikona by mal byť niekto, kto ľudí podporuje. Mňa najviac podporuje on. Viac ako Gaga.

Jak vnímáš slovenskou gay scénu?

To je ťažká otázka. Myslím, že je dobré, že nemlčíme a snažíme sa presadiť svoje práva. Veci sa pohli dopredu, no žiaľ nie tak, ako v iných krajinách. Dúfam, že u nás k tomu dôjde čo najskôr.

Co bys vzkázal lidem, kteří nemají rádi gaye?

Iba jedno: Ani ja nemám rád vás.

Jací kluci se ti líbí?

No mám taký vysnený typ. Páčia sa mi chalani tak v rozmedzí 15-20. Na výzore sú pre mňa dôležité očí a hlavne úsmev. Ten ma vždy upúta viac ako čokoľvek iné. Neznášam, keď je niekto výrazne vyšší ako ja, no pri mojej priemernej výške 175 cm je to problém. Proste, ak je niekto pekný a vie sa aj obliecť, má u mňa šancu. Skôr mi záleží na vnútre ako zovňajšku, „nečakane“. Predovšetkým na inteligencii.

Ak niekto neovláda ani vybrané slová, čo sa stáva často, nemá u mňa šancu. Už len to, keď mi niekto napíše správu „si pekní“, potvrdzuje to, že to asi nebude človek, s ktorým by som si vedel písať.

Nevravím, že ja ovládam gramatiku dokonale, ale aspoň základy by sa patrilo. Ďalej, nechcem človeka, čo hľadá na gay zoznamke sex. Ja ho nehľadám. Hľadám romantický vzťah plný lásky. Sex k tomu patrí. U mňa nie je na prvom mieste.

Takže, ak niekomu ide o to, aby ma oprel o strom alebo naopak, taktiež nemá šancu. Ocením, keď má chalan zmysel pre humor a keď ma chápe. Občas je to dosť ťažké. Nie som dobrý v sexe, som náladový a žiarlivý. Viem ľúbiť najviac, ako sa na môj vek dá, a viem to patrične dokázať.

Jaké máš největší záliby a koníčky?

Pôvodne som si dal prihlášky na umelecké školy, keďže mojou záľubou je kreslenie. Na obe ma prijali predčasne vraj na základe môjho talentu a umiestneniach v rôznych okresných a krajských kolách. Problém je, že nikto nepodporuje umelcov. Aj na to, aby som sa vôbec dostal do nejakej súťaže som potreboval veľké úsilie. Zatiaľ som sa nestretol s úspechom ani v školách. Takmer nikdy ma neinformovali o možnosti zapojiť sa do nejakej ponúkanej výtvarnej súťaže akurát vyvesili nejaké moje tvorby na nástenku na chodbe

Väčšina ľudí si myslí, že som namyslený. Asi tak pôsobím, no už veľa krát sa mi potvrdilo, že mi ľudia napísali, že keď ma bližšie spoznali, zistili, že opak je pravdou.

Jak ses k tomu dostal?

V detstve bola mojou najlepšou kamarátkou moja o 8 rokov staršia sesternica a takisto bola aj mojim vzorom. Keďže ona je tiež veľmi talentovaná umelkyňa, už v mladom veku sa tomu začala venovať. Ja s ňou a zostalo nám to do dnes. Drží ma pri tom hlavne to, že si umením môžem vytvoriť hocičo čo ma napadne. Môžem namaľovať každú myšlienku, zhmotniť každý jeden sen a vyjadriť svoje city. Myslím, že som taká umelecká duša čo sa týka aj hudby, fotografovania a podobne. V budúcnosti by som sa mu chcel naďalej venovať, ale uživiť sa tým asi neuživím. Chcel by som hlavne tvoriť pre potešenie moje, rovnako ako aj pre potešenie druhých. To ma napĺňa.

Jak jinak ještě trávíš svůj volný čas?

Myslím, že nijako výnimočne. Kamaráti, zábava, facebook, PC hry, nakupovanie, tento gay zoznamovací portál a občas nejaké to šprtanie, no najradšej zo všetkého spím.

Jsi se školou spokojený?

Gymnázium bolo v mojom prípade dobré rozhodnutie. Podľa výchovného poradcu som typ človeka, čo vie robiť všetko a v ničom nejako výnimočne nevyniká, v mojom prípade až na kreslenie. Ďalej som podľa testov nadpriemerne inteligentný, tak som si povedal, že to využijem a pôjdem na vysokú.

Keďže som ani nevedel, čo chcem presne robiť, voľba bola jasná. Kolektív je tu tiež fajn, oproti základnej škole sa mi tu stalo len jediný raz, že som začul nejakú poznámku na moju orientáciu. Konkrétne „dajako sa oteplilo“ keď som prechádzal okolo skupinky štvrtákov. Samozrejme, určite takéto reči padnú aj za mojim chrbtom, no aspoň sa mi to neodváži väčšina povedať do očí. A aj keby, takých poznámok som si už vypočul veľa, ako asi každý z nás a už mi neubližujú.

Co máš dál v plánu po škole/změna práce?

Absolútne netuším. Pôvodne som chcel byť lekár alebo niečo podobné. Dokonca som sa stal tento školský rok aj dobrovoľníkom mládeže červeného kríža. Takisto som sa umiestnil aj v zdravotnej okresnej súťaži na treťom mieste. Ale zistil som, že krízové situácie, krv a pohľad do trpiacich ľudských očí, nie je nič pre mňa, takže som to vzdal. Stále sa hľadám.

Rozmýšľam aj nad informatikou, keďže je to perspektívne zameranie a celkom mi to ide, lenže osobne si myslím, že je to strašná nuda. Možno sa najbližšie skúsim bližšie informovať aj o počítačovej grafike. To je taký kompromis keďže kreslenie ma baví asi najviac, na rozdiel od informatického zamerania, ním sa neužívím.

Co je tvůj sen?

Byť šťastný. To je však široký pojem, pretože šťastie pre každého znamená niečo iné. Pre mňa je to predovšetkým láska. Chcel by som sa časom, keď budem starší, usadiť a možno si aj založiť rodinu. Myslím, že zatiaľ som na nejaký trvalý vzťah mladý. Moje naivné vnútro však stále sníva o tom, že si nájdem niekoho, s kým budem navždy. Realita je však rozdielna. Ako možnosť to nevylučujem, len ju nepovažujem za pravdepodobnú.

Kdo je tvůj vzor a inspirace?

Elizabeth Woolridge Grant. Väčšina ju ale pozná pod jej umeleckým menom Lana Del Rey. Inšpiruje ma jej povaha, piesne, texty, životný štýl a proste všetko. Hovorí mi z duše. Keď tvorím, väčšinou počúvam jej piesne.

Môj najobľúbenejší „citát“ od nej, ktorý má vytetovaný aj na ruke, je „Trust No One“ (never nikomu). O tom asi môže hovoriť aj môj nick. Som človek, ktorý v podstate uverí aj cudzincovi a samozrejme zakaždým sa sklame. Tento nick som si zvolil práve preto, aby som si vždy spomenul, že nemám veriť nikomu. Ja viem, znie to hlúpo, ja aj tak uverím. Asi si to dám vytetovať aj ja, nech na to nezabúdam.

Jak relaxuješ?

Keďže som lenivý typ, tak energiu ani dopĺňať nepotrebujem. No keď náhodou, tak jednoducho spaním alebo dobrou hudbou.

Jakou posloucháš hudbu?

Prevažne Lana Del Rey, Florence and the machine, Marinna and the Diamonds, One Republic, Adele, Rihanna, Beyoncé, Ellie Goulding alebo Nicki Minaj. Nepohrdnem však žiadnym štýlom hudby. Kľudne si vypočujem rap, metal alebo aj klasiku.

Co je ta nejvíc gay věc, kterou jsi udělal?

Nuž, ak mám povedať nejaké skutky, asi to bude to, že som sa ako malý hral s bábikami. Vždy ma fascinovalo, že deti takéto veci nerozlišujú. Nerozlišujú, ktorá hračka je dievčenská a čo sa stane, keď ich s nimi uvidí niekto hrať sa. Také veci ako „Nehraj sa s tým lebo to je teplé“ alebo „Homosexualita nie je normálna vec ale vada“ ich naučia iba dospelí alebo iné deti, ktoré to ale majú tiež od dospelých.

Jakou nejvíc gay věc jsi kdy dostal?

Pusu od chalana? Ak ide o hmotné veci, tak asi nič také. Záleží od pohľadu. Pre niekoho sú gay aj moje ponožky. Podotýkam, že nie sú ružové.

Jakou nejvíc gay věc by sis přál?

Oženiť sa s mužom, ktorého budem milovať. Nie len ja, ale aby to mohol spraviť každý. Aj ženy so ženami. Podľa môjho názoru by mala byť svadba dôkazom lásky a že chcem s tým človekom zostať navždy. Aby nás ani smrť nerozdelila. Myslím, že takú výsadu by nemali mať len heterosexuáli.

Jak vnímáš internetové seznamování?

V celku pozitívne. 99 % priateľov a kamarátov som spoznal týmto spôsobom. Som mu vďačný, lebo bez neho by som doteraz nemal toľko nezabudnuteľných spomienok. Prečítal som si veľa nepríjemných osudov ľudí, ktorým som sa aspoň takto pokúšal pomôcť a niekedy som tu zas dostal podporu ja. Kiežby bolo viac priateľských ľudí, ako tých, čo chcú fotky alebo sex. Aj tak som názoru, že internetové zoznamovanie jednoznačne uľahčuje ľuďom, ako my, život.

Souhlasíš s adopcí dětí homosexuálními páry?

S tými deťmi je to otázne. Sám by som chcel možno v budúcnosti nejaké adoptovať, no aj tak neviem či je to voči nim správne. Nechcem, aby sa moje dieťa vracalo zo školy s plačom, že sa mu smiali za to, že má dvoch oteckov. Rodina by mala byť miestom, kde je láska a bezpečie. Medzi oboma pohlaviami byť môže. Stále je lepšie, aby dieťa bolo v rodine, kde ho milujú ako v takej, kde ho týrajú, nestarajú sa oň alebo dokonca v žiadnej. V podstate klady prevyšujú nad zápory, takže som za. Len nie 100%, ako pri registrovanom partnerstve.

Zaujal tě Prague Pride?

Mňa osobne nie. Je to dobrá myšlienka. Zatiaľ som sa nechystal zúčastniť, takže som mu nevenoval veľkú pozornosť. Možno, keď sa ma to bude viac týkať. Každopádne som hrdý na každého, kto sa zúčastnil a podporil nás.

Kdybys teď mohl změnit tři věci, které by to byly?

Pochopiteľne predsudky voči nám. Zmenilo by to naše obmedzené práva, šikanu a celkovo by to zmenilo celé naše životy.

Nemám ani tušenia, ako to docieliť, ale chcel by som aby boli všetci šťastní. Potom by zmizlo všetko od násilia až po nočný plač mojej mami. Pochopiteľne, znie to detinsky ako celý môj článok, ale mám 16, môžem si to ešte dva roky dovoliť.

Posledné sa bude sebecky týkať mňa. Chcem zmeniť doterajší prístup ľudí voči mne. Chcem, aby sa konečne našiel niekto, u koho budem na prvom mieste, a nič iné predo mnou nebude. Tak, ako je to zakaždým u mňa.

Kristiánův profil: trust.no.one