Kamarátstvo

Ahoj,
potreboval by som do vás poradiť. Nedávno so mnou priateľ ukončil takmer trojročný vzťah. Prešli sme si viacerými prekážkami, ale asi najväčšou, kvôli ktorej vzťah aj skončil, bol rozdielny názor na trávenie spoločného vzťahu. Priateľ nerád plánoval, nechcel stretnutia sľubovať dopredu. Bál sa, že by sa niečo mohlo pokaziť. Najradšej si stretnutia dohadoval deň/večer predtým. Ja som mal zasa všetko rád dohodnuté dopredu. Taktiež množstvo spoločného času bolo problémom. Zatiaľ čo priateľ sa chcel vidieť ideálne raz-dvakrát do týždňa, ja som chcel tráviť spoločné víkendy, prespávačky. Viedlo to k tomu, že som naňho ku koncu veľmi tlačil. Miesto toho, aby som zvoľnil, snažil som sa vyplniť čo najviac času spoločnými aktivitami v nádeji, že sa mu to zapáči. Čo ma spätne veľmi mrzí. Dostal som facku v podobe kopačiek, už druhých, kvôli tomu istému problému. Aktuálne som si našiel brigádu, venujem sa škole (aj vo voľnom čase) a hľadám si nových kamarátov, keďže som teraz prvým rokom v novom meste. Snažím sa ex-priateľovi ukázať, že by som vedel fungovať tak, ako si to on predstavuje. Že by som na neho nemusel tlačiť so spoločnými aktivitami. Ale tu nastáva problém. Ex-priateľ sa rozhodol, že už to znovu skúsiť nechce, pretože sa k sebe povahovo nehodíme. Chce sa posunúť ďalej, no rád by zostal kamarátom po toľkých spoločných zážitkoch. A ja vôbec neviem, ako to mám zvládnuť. Ak som v práci, v škole, vonku s kamarátmi, dá sa to zvládnuť. No ak si spomeniem na neho, stále ma drží predstava, že sa k sebe vrátime. A to on odmieta. V podstate náš vzťah nevnímam inak, ako len pauzu. A musím sa prekonávať, aby som sa správal iba ako kamarát. Uvítam akúkoľvek radu, ako by som sa podľa vás mal teraz zachovať.

Ďakujem.