Emocie
14. 04. 2016 v 22:31 Anonym
Neviem ako to popísať. Mal by som začať od začiatku. Takže... V živote každého sa objaví občas situácia, ktorej sa proste nedá vyhnúť. Každého to poznamená svojím spôsobom. Minulý rok mi umrel kamarát a tak nejako ma to poznamenalo tým, že som prestal prejavovať svoje emócie. Niektorým ľuďom to strašne prekáža. Mne takmer nie lebo som spokojný s tým, že aspoň niečo vo svojom živote ovládam. Teraz k veci. Už niekoľko krát som sa pokúšal otvoriť sa niekomu, vyrozprávať sa, no nič nefunguje. Spoznal som veľa nových ľudí, ktorí ma chápu ale aj tak to stále nefunguje. Nedokážem to. Toto je môj ďalší spôsob ako sa otvoriť plus to má tú výhodu, že mi môžete poradiť s vecami, ktoré robím zle. Možno máte niekoho s podobným problémom ako ja alebo dokonca to poznáte na vlastnej koži. Chcem vás tým poprosiť o nejakú radu alebo aspoň o váš príbeh a skúsenosti s takouto situáciou. Veľmi pekne vopred ďakujem všetkým čo niečim prispejú.
Není rada, musíš si to odžít. Mně trvá minimálně tři roky, než znovu dostanu nadhled, má milá kolegyně mi teď až po deseti letech dokázala říct, co zažívala po ztrátě svých blízkých. Už to, že ses pojmenoval Asi Ja, o něčem vypovídá, blokování emocí je ochranný mechanismus. Můžeš to překonat vícero cestami, neboj se požádat obvoďáka o antidepresiva (ale ta oříznou i případné nové emoce), nebo to přežiješ běháním a vlastní produkcí serotoninu. Pokud si potřebuješ povídat, v mezích možností tu budu.
Souhlasím - 1 • Nesouhlasím
Nahlásit
Tohle téma je na velmi dlouhej pokec. Klidně napiš - zkušenost mám ( měl jsem ) dosti podobnou, ale s jinými okolnostmi :)
Souhlasím - 2 • Nesouhlasím
Nahlásit
Jestli chceš, tak mi napiš.
Souhlasím - 1 • Nesouhlasím
Nahlásit
Přihlas se a napiš svůj názor. Nemáš svůj účet? Zaregistruj se.