Ako/kde nájsť kamarátov?
Ahojte.
Som Peťo a som zo Slovenska (konkrétne z Nitry) a mám 20. Môj problém je vlastne všetko to, čo je v nadpise vlákna.
Možno často omielaná téma ale dám to ešte raz po svojom..
Pred rokom som skončil strednú a na VŠ (aj keď ma prijali do Zlína na UTB), som nenastúpil (ja tupec) a radšej som si založil živnosť. Takže niekoľko mesiacov podnikám a tento rok som si dal prihlášku ešte na jednu lokálnu VŠ, tak uvidím čo z toho bude. Ale k veci. Až teraz vlastne naplno vidím, o čom je život bez školy. A to, čo mi vraveli kedysi rodičia "Veď ty raz budeš spomínať na to, aké to bolo v škole super." som už dávno pochopil. Každý deň len vstať, do práce, stále nejaké povinnosti, domov z práce a zasa čučím doma. Ale hlavne, všetko v mojom živote sa skončením školou začalo točiť už len okolo peniazov a povinností. A až teraz som si uvedomil že to, že som celý život nemal žiadnych priateľov, je ešte horšie ako som si myslel. A tým myslím žiadnych doslova.
Veď to poznáte, na ZŠ šikana (nie kvôli orientácií) a keďže som aj dosť uzavretý/introvertný typ človeka, tak som celé dni ako menší radšej presedel pred PC ako vonku behať a stretávať tých ľuďí a teraz sa živím v IT. Každý si o mne myslel, aj na SŠ, že som závislí na počítačoch len preto, pretože som sa do nich vyznal, vela som pri nich presedel a nikdy som si takto nevedel možno nájsť nejakých kamarátov. A to boli reálne problémy. Ja totiž po tak dlhom čase mám k tomuto všetkému už neskutočnú averziu. Najradšej by som celý život celý začal nanovo a spravil všetko inak ale nedá sa.
Najhoršie je, že v jeden deň mám super náladu navzdory osudu, a v iný zas by som bol šťastný aspoň za jedného kamaráta ktorému by som sa mohol zdôveriť a s kým by som sa mohol zoči-voči porozprávať. Totiž po skončení SŠ môj sociálny život klesol takmer úplne na dno. S kým sa stýkam sú moji rodičia, rodina a pár ľudí z práce a to už trvá cca dobrý rok o chvíľu.
Len môj život mi už príde taký monotónny, že nevidím aký to tu má všetko zmysel. Načo sú mi peniaze, keď život bez ľudí nemá zmysel. Načo sú mi peniaze keď to, čo považujem na svete za najväčšiu hodnotu sa nedá kúpiť. Jediné, čo ma tlačí do zarábania je to, že chcem byť ako-tak finančne zabezpečený keď budem pripravený povedať rodičom že som gay. Pre istotu. Asi. Ale aj u nich sa to točí už len okolo práce. Nič ine doma ani neriešime. Už ma to celé unavuje.
Ja som si našiel aj nejaké veci čo by ma bavili. Napr. sa učím Thajčinu a aj by som chodil na kurz aj 80 km do Bratislavy - keby sa dalo (vraj im vypadol lektor momentálne). A viac neviem no.. Kde nájsť v tomto štádiu kamarátov a hlavne ako? Som, ako som písal vyššie dosť uzavretý/tichý človek a.. tým možno nie som pre každého "to pravé orechové". Hlavne nie keď každý mladý človek ako ja v tejto dobe hľadá IBA zábavu..
Možno mi napíšete že to je depkou to čo teraz píšem ale tento stav trvá v podstate roky rokúce. Akurát občas sa tomu dokážem akosi odosobniť a na chvíľu na to nemyslieť ale občas (hlavne takto v noci) ma to chytí a premýšľam, ako posunúť tento život na nejakú vyššiu úroveň. Vlastne nejaký mesiac po škole mi bolo fajn, oddýchol som si ale odvtedy sa to začalo ešte viac stupňovať a čím ďalej tým viac sa to vo mne hromadí a nemám nikoho, komu by som sa zdôveril. Možno aj preto tak dlhý post. (*Inak ak si toto prečítal až sem, tak si super. Ďakujem.*).
Niekedy si vravím či chcem od života tak strašne veľa, že chcem od života aspoň trocha priateľov a nejaký sociálny život.
Už sa snažím všeličo. Prekladám dokonca aj titulky k (aj) LGBT videám, snažím sa pomáhať ako sa dá (aj keď hlavne v oblasti internetu, pretože to je to, kde sa vyznám a kde to viem). Ale neviem čo podniknúť v tomto svete.
Ja by som napr. hrozne rád pomáhal druhým. Ale neviem ako. Keď poviem že som dobrý v IT, tak zasa ma všetci posadia pred PC a "sprav mi toto, a sprav mi tamto". Ja to aj spravím ale musí to mať hlbší zmysel pre niečo viac ako len pre čistý biznis. Mňa unavuje tento svet kde nejde o nič iné ako len o to, ako z niečoho vyťažiť čo najväčšie peniaze. Peniaze síce otvárajú možnosti ale nerobia ľudí reálne šťastnými (aspoň mňa vôbec nie).
Hm, tak čo teda?
// Pardon za ten trocha dlhší text, ale.. potreboval som sa možno trošku vypísať hm..
Som Peťo a som zo Slovenska (konkrétne z Nitry) a mám 20. Môj problém je vlastne všetko to, čo je v nadpise vlákna.
Možno často omielaná téma ale dám to ešte raz po svojom..
Pred rokom som skončil strednú a na VŠ (aj keď ma prijali do Zlína na UTB), som nenastúpil (ja tupec) a radšej som si založil živnosť. Takže niekoľko mesiacov podnikám a tento rok som si dal prihlášku ešte na jednu lokálnu VŠ, tak uvidím čo z toho bude. Ale k veci. Až teraz vlastne naplno vidím, o čom je život bez školy. A to, čo mi vraveli kedysi rodičia "Veď ty raz budeš spomínať na to, aké to bolo v škole super." som už dávno pochopil. Každý deň len vstať, do práce, stále nejaké povinnosti, domov z práce a zasa čučím doma. Ale hlavne, všetko v mojom živote sa skončením školou začalo točiť už len okolo peniazov a povinností. A až teraz som si uvedomil že to, že som celý život nemal žiadnych priateľov, je ešte horšie ako som si myslel. A tým myslím žiadnych doslova.
Veď to poznáte, na ZŠ šikana (nie kvôli orientácií) a keďže som aj dosť uzavretý/introvertný typ človeka, tak som celé dni ako menší radšej presedel pred PC ako vonku behať a stretávať tých ľuďí a teraz sa živím v IT. Každý si o mne myslel, aj na SŠ, že som závislí na počítačoch len preto, pretože som sa do nich vyznal, vela som pri nich presedel a nikdy som si takto nevedel možno nájsť nejakých kamarátov. A to boli reálne problémy. Ja totiž po tak dlhom čase mám k tomuto všetkému už neskutočnú averziu. Najradšej by som celý život celý začal nanovo a spravil všetko inak ale nedá sa.
Najhoršie je, že v jeden deň mám super náladu navzdory osudu, a v iný zas by som bol šťastný aspoň za jedného kamaráta ktorému by som sa mohol zdôveriť a s kým by som sa mohol zoči-voči porozprávať. Totiž po skončení SŠ môj sociálny život klesol takmer úplne na dno. S kým sa stýkam sú moji rodičia, rodina a pár ľudí z práce a to už trvá cca dobrý rok o chvíľu.
Len môj život mi už príde taký monotónny, že nevidím aký to tu má všetko zmysel. Načo sú mi peniaze, keď život bez ľudí nemá zmysel. Načo sú mi peniaze keď to, čo považujem na svete za najväčšiu hodnotu sa nedá kúpiť. Jediné, čo ma tlačí do zarábania je to, že chcem byť ako-tak finančne zabezpečený keď budem pripravený povedať rodičom že som gay. Pre istotu. Asi. Ale aj u nich sa to točí už len okolo práce. Nič ine doma ani neriešime. Už ma to celé unavuje.
Ja som si našiel aj nejaké veci čo by ma bavili. Napr. sa učím Thajčinu a aj by som chodil na kurz aj 80 km do Bratislavy - keby sa dalo (vraj im vypadol lektor momentálne). A viac neviem no.. Kde nájsť v tomto štádiu kamarátov a hlavne ako? Som, ako som písal vyššie dosť uzavretý/tichý človek a.. tým možno nie som pre každého "to pravé orechové". Hlavne nie keď každý mladý človek ako ja v tejto dobe hľadá IBA zábavu..
Možno mi napíšete že to je depkou to čo teraz píšem ale tento stav trvá v podstate roky rokúce. Akurát občas sa tomu dokážem akosi odosobniť a na chvíľu na to nemyslieť ale občas (hlavne takto v noci) ma to chytí a premýšľam, ako posunúť tento život na nejakú vyššiu úroveň. Vlastne nejaký mesiac po škole mi bolo fajn, oddýchol som si ale odvtedy sa to začalo ešte viac stupňovať a čím ďalej tým viac sa to vo mne hromadí a nemám nikoho, komu by som sa zdôveril. Možno aj preto tak dlhý post. (*Inak ak si toto prečítal až sem, tak si super. Ďakujem.*).
Niekedy si vravím či chcem od života tak strašne veľa, že chcem od života aspoň trocha priateľov a nejaký sociálny život.
Už sa snažím všeličo. Prekladám dokonca aj titulky k (aj) LGBT videám, snažím sa pomáhať ako sa dá (aj keď hlavne v oblasti internetu, pretože to je to, kde sa vyznám a kde to viem). Ale neviem čo podniknúť v tomto svete.
Ja by som napr. hrozne rád pomáhal druhým. Ale neviem ako. Keď poviem že som dobrý v IT, tak zasa ma všetci posadia pred PC a "sprav mi toto, a sprav mi tamto". Ja to aj spravím ale musí to mať hlbší zmysel pre niečo viac ako len pre čistý biznis. Mňa unavuje tento svet kde nejde o nič iné ako len o to, ako z niečoho vyťažiť čo najväčšie peniaze. Peniaze síce otvárajú možnosti ale nerobia ľudí reálne šťastnými (aspoň mňa vôbec nie).
Hm, tak čo teda?
// Pardon za ten trocha dlhší text, ale.. potreboval som sa možno trošku vypísať hm..
Nabudúce to asi budem musieť moc skrátiť lebo ako vidím tak nikomu sa nechce čítať. Či?
Souhlasím - 7 • Nesouhlasím - 2
Nahlásit
Ja som si to celé prečítal , tento problém mám ja ja a to som len na SŠ
Souhlasím - 1 • Nesouhlasím
Nahlásit
Taky mam tenhle problem,hlavne kvuli me povaze (silny introvert)
Prečítal som si to až do konca a myslím si, že tvoja situácia sa zmení práve tým nástupom na vysokú školu, kde určite spoznáš aspoň zopár ľudí s ktorými si padneš do oka a spriatelíte sa. Znieš ako dobrý človek a to že si introvert nie je žiadny problém, z vlastnej skúsenosti viem že aj introvert si dokáže nájsť veľa kamarátov a zvyknú to byť práve hlboké a pevné priateľské vzťahy. Len stačí spoznať správnych ľudí. Prajem veľa šťastia :)
AsiJo: No snáď máš pravdu. Je to totiž otázne či ma sem príjmu pretože pred rokom ma neprijali kvôli málo bodom ale teraz som pridal nejaké pochvaly od riaditeľa + výsledký zo súťaží k prihláške tak uvidíme. Pretože som mal 2 dilemy pred rokom. Buď ísť na tú do Zlína, a byť na internáte ale so školou a predmetmy ktoré sú v bakalárskom stupni viac menej menej zaujimavé (pretože sa skôr zameriavali na elektrotechniku ako na IT). Alebo ísť sem, kde sú super predmety už od začiatku ale bez internátu, čo ma taktiež trocha štve pretože by som z tohoto bytu najradšej uź vypadol. A práve v tom čase som mal 2 dilemy: Ísť do čiech kvôli internátu a ľuďom alebo ísť sem na lokálnu VŠ kvôli vzdelaniu. Preto som nenastúpil nakoniec do ČR čo do istej miery beriem ako chybu ale tak, uź to tak je, tak je zbytočné sa nad tým pozastavovať.
A ak ma sem príjmu, budem šťastný a ak nie, tak musím vymyslieť čo ďalej pretože o rok si síce môžem dať ďalšiu prihlášku na iné školy ale zasa sa mi posúva hranica kedy tú školu skončím a okrem toho je to zasa rok čakania. Ale musí existovať spôsob ako si nájsť ešte priateľov. Možno keby som sa normálne kdesi zamestnal (namiesto samostatného podnikania) alebo by som si našiel koníčky ktoré by ma bavili tu v Nitre len neviem čo sa všetko tu dá robiť až tak. Jediné čo viem že by ma bavilo hrať na klavír (na čo som aj hral ako malí ale potom som toho nechal ale už nejaký ten rôčik sa túžim k tomu vrátiť späť)
A ak ma sem príjmu, budem šťastný a ak nie, tak musím vymyslieť čo ďalej pretože o rok si síce môžem dať ďalšiu prihlášku na iné školy ale zasa sa mi posúva hranica kedy tú školu skončím a okrem toho je to zasa rok čakania. Ale musí existovať spôsob ako si nájsť ešte priateľov. Možno keby som sa normálne kdesi zamestnal (namiesto samostatného podnikania) alebo by som si našiel koníčky ktoré by ma bavili tu v Nitre len neviem čo sa všetko tu dá robiť až tak. Jediné čo viem že by ma bavilo hrať na klavír (na čo som aj hral ako malí ale potom som toho nechal ale už nejaký ten rôčik sa túžim k tomu vrátiť späť)
Možno problém je to, že si trochu pri tele, ale tak neviem, lebo zasa spoločnosť má rada veľkých mužov.
FILIPEEX: Hm tak som rád že aspoň ja tiež nie som v tom sám :)
obycajnychalan: Ale ja vravím o priateľoch/kamrátoch a nie o vzťahoch. Bola by blbosť keby sa niekto so mnou nekamarátil len kvôli tomu ako vypadám aj keď prvý dojem je prvý dojem no. Samozrejme toto je pre mňa problém a už to je v štádiu riešenia. :D
obycajnychalan: Ale ja vravím o priateľoch/kamrátoch a nie o vzťahoch. Bola by blbosť keby sa niekto so mnou nekamarátil len kvôli tomu ako vypadám aj keď prvý dojem je prvý dojem no. Samozrejme toto je pre mňa problém a už to je v štádiu riešenia. :D
Ja som si to tiež prečítal dokonca a tvoj text ma veľmi zaujal , písal si veľmi hodnotovo a samé pravdivé myšlienky , je to tak , že skutočné vzťahyčloveka urobia šťastným a to pravé priateľstvá alebo láska, peniaze aj keď sú potrebné sú sračka.Osobne si myslím tiež , že keby ideš na Vš veľa vecí by sa zmenilo v tvojom živote a ja verím tomu , že Ty človek , ktorý tak úžasne hodnotovo zmýšľa , nájde priateľov , ktorí sú na rovnakej vlnovej dlžke, leboo tvoje uvažovanie je dnes vzácne, keďže v dnešnej dobe chce každý každého len buď pretiahnuť, o*ebať , využiť a pod.
Lubo0106: Ďakujem za odpoveď. No čo sa týka VŠ, ja už čakám kedy príde papier či ma prijali alebo nie (o cca 2 mesiace?) - v čo veľmi dúfam pretože minulý rok ma sem neprijali ale ako som písal vyššie myslím, tento rok som pridal k prihláške nejaké pochvaly, súťaže, ...
otto.pokoj: Ďakujem aj za tvoj dlhý príspevok. Na začiatok. Pri PC sedávam preto, pretože to je moja práca. Som programátor. A keďže pochádzam z chudobnejších pomerov tak si musím nejak zarábať sám na seba. Ale na to som si prenajal kancel kde sa venujem čisto práci a mimo neho sa snažím robiť všetko preto aby som pred tým PC doma uź nesedel. Ale vidím to celkom podobne ako ty. Začal som aj bicyklovať po troche, prípadne chodím z práce domov pešo takže ten pohyb už tiež mám ako-taký - určite to je lepšie ako sedieť doma a nič nerobiť. Ale v tom čo si napísal sa celkom vidím pretože cestovanie tiež milujem a s nápadom osamostatniť sa sa pohrávam už nejaký rok ale neboli na to doteraz nejak peniaze ale na druhej strane ma akosi nenapadlo to vyriešiť ako ty. (viacerí v jednom byte.. teda prenájom jednej izby áno ale takto ako si ty napísal s kamarátmi nie). Ale, každopádne ďakujem za motiváciu. Osobné príbehy ma dokážu vždy najlepšie motivovať k tomu aby som sa snažil viac robiť veci tak, aby vyhovovali mne a zlepšovali uź len budúcnosť :)
otto.pokoj: Ďakujem aj za tvoj dlhý príspevok. Na začiatok. Pri PC sedávam preto, pretože to je moja práca. Som programátor. A keďže pochádzam z chudobnejších pomerov tak si musím nejak zarábať sám na seba. Ale na to som si prenajal kancel kde sa venujem čisto práci a mimo neho sa snažím robiť všetko preto aby som pred tým PC doma uź nesedel. Ale vidím to celkom podobne ako ty. Začal som aj bicyklovať po troche, prípadne chodím z práce domov pešo takže ten pohyb už tiež mám ako-taký - určite to je lepšie ako sedieť doma a nič nerobiť. Ale v tom čo si napísal sa celkom vidím pretože cestovanie tiež milujem a s nápadom osamostatniť sa sa pohrávam už nejaký rok ale neboli na to doteraz nejak peniaze ale na druhej strane ma akosi nenapadlo to vyriešiť ako ty. (viacerí v jednom byte.. teda prenájom jednej izby áno ale takto ako si ty napísal s kamarátmi nie). Ale, každopádne ďakujem za motiváciu. Osobné príbehy ma dokážu vždy najlepšie motivovať k tomu aby som sa snažil viac robiť veci tak, aby vyhovovali mne a zlepšovali uź len budúcnosť :)
Najít kamaráda,je snad to nejtěší,měl jsem jich hodně ,ale postupně se vypařili,odstěhovali se a maj rodiny apod...je to krize :-( také nemůžu na nikoho narazit a mám depky,snad se někdo zase vynoří a bude prča jako dřív :-D
Tak ten už je po VŠ a kamarády už asi taky má po 5 letech
Mám podobný problém. (jsem introvert)
Přihlas se a napiš svůj názor. Nemáš svůj účet? Zaregistruj se.
