Kvôli mne to v sexe neklape

Zdravím všetkých,

chcel by som vás poprosiť o názor a mienku ohľadom jednej situácie. Keďže som nemohol prispieť do poradne annonymne, tak som si teda založil účet (neviem, prečo to nešlo), ktorý na tejto stránke zvyčajne nemám.

Mám kamaráta, ktorý je môj ex-priateľ. Chodili sme spolu nejaký čas v minulosti a teraz spolu dobre vychádzame. Istý čas (pol roka) to funguje tak, že sa sem-tam stretneme kvôli sexu (ani jeden z nás nemá priateľa, no obaja sa za týmto účelom radi stretneme a tak nám to až doteraz vyhovovalo). A teraz konkrétne, čo ma asi trochu trápi: dnes (už vlastne včera lebo je jedna v noci) mi napísal, že má chuť mať so mnou zase sex a že by sme mohli niekam zájsť, keďže to nevyšlo deň predtým. Dohodli sme sa, že zájdeme do kina. Stretli sme sa v meste a išli autom za mesto k lesu, kde nikto nie je, lebo sme mali ešte hodinu čas do začiatku filmu. No a ako sa to dalo čakať, tak sme skončili v zadnej časti auta. Auto je veľké, takže sme si mohli ľahnúť a mali sme dokonca ešte aj deku. :-) Vonku lialo ako z krhly a bola takmer tma. V takomto počasí sme tam boli len my. Výborná atmosféra na výborný zážitok. To sa ale nestalo... Začali sme pomaly a kľudne, no potom prišiel problém - môj problém - že mi jednoducho viac nestál. Obaja máme osemnásť, ale pripadal som si ako 70-siatnik s pokročilou poruchou erekcie, ktorý už potrebuje viagru. Nakoniec z toho nič nebolo. Dosť ma to mrzelo, pretože som ho nedokázal uspokojiť a on mi to vyčítal. Vraj je celý deň nadržaný a čaká na večer a zrazu toto. Vraj si už zvykol - to lebo sa to nestalo prvý krát. Doteraz sa stalo, že som sa len proste nespravil. Ale teraz mi už úplne klesol a ja neviem, kde môže byť chyba. On to vnímal tak, že je tomu na vine on, že ma nedokáže vzrušiť a ja ho preto nemôžem pretiahnuť. :-( Ale povedal som mu, že on nemôže byť na vine. Páči sa mi stále, rád som s ním a na začiatku je moje vzrušenie obrovské. Asi keď sa začneme bozkávať a ošahávať. Potom to nejako vydrží a potom to pre mňa proste skončí. Skončilo to tak, že sa ani on nespravil. Nakoniec sme len tak ležali v aute, rozprávali sa a išli predsa do toho kina. Už som ani nemal chuť, no lístky už boli kúpené. Pozreli sme si film a išli domov. Potom ho tá pochmúrna nálada trochu prešla a povedal, že jeho reakcia bola trochu prehnaná, no pre mňa nie. Vôbec sa mu nečudujem. Vtedy v aute som mu povedal, že si bude musieť nájsť asi niekoho iného, no nemyslel som to úplne vážne, no to mi prišlo na rozum ako pre neho logické riešenie... Premýšľal som už, že so životnou témou "chlapci" už úplne skončím. Teda s ním to už asi aj skončilo, pretože obaja by sme určite mysleli pri najbližšom stretnutí na to, že či sa "to" zase stane a neporuším "***uál"... Raz mi už aj povedal, že som možno predsa na dievčatá, ale to je úplne vylúčene, vôbec ma nezaujímajú. A v meste a v škole na pekných chalanov len tak zízam. Neviem, kde je chyba.

Bol by som rád, keby ste mi dali nejaké vaše názory na tento môj "problém" a tých, ktorí by mali nejaké urážlivé alebo zosmiešňujúce reakcie - tie si, prostím, ušet***e, kvôli tým som tu nepísal. Ach, tak fajn, že ste dočítali až sem. :-)