Ako začať pracovať...

At te ani nenapadne sem lizt!

Neboj, cesi jsou vuci bratrum tolerantni :-D a prace v Praze? To neni problem ;-) v cechach nejlepsi misto pro pracovni prilezitosti ;-)

Ahoj, Praha je pre mňa zatiaľ najkrajšie mesto, v ktorom som kedy bol a cítil sa najviac slobodne. Ale to čiastočne aj preto, že som sa doma nikdy necítil dobre. Prácu som si v Prahe nikdy nenašiel. Skôr majú šancu čašníci, kaderníci, proste tí s výučným listom. Maturanti akurát tak na brigádu, ale to sa absolútne neoplatí a vysokoškoláci majú minimálne šance, pretože tam je konkurenčný tlak dosť veľký a každý si myslí, že hlavné mesto to istí. Potom ale viem to, že aj tých s výučným listom zvyknú zobrať na 3 mesiace a potom papa. Ľudia sa tam do nikoho nestarajú, je tam asi najviac rozvinutý a najpestrejší nočný život, aký si môžeme predstaviť v rámci Česka a Slovenska dokopy. Pražáci sú ale praktickí a môžu sa ti v porovnaní so Slovákmi zdať chladnejší; nejaké silné citové výlevy a väzby tam nečakaj. Ak ti môžem poradiť, z domu nikdy neutekaj, ale v tomto buď taktik. Choď niekam až v tedy, keď sa ti podarí nájsť dobrú prácu. Radšej by som šiel na vysokú, aj pri štúdiu na vysokej vypadneš z domu a môžeš si aspoň budovať perspektívnejšiu budúcnosť. Poznám zopár pekných chlapcov, ktorých snom bolo ujsť do Prahy od rodičov a domova, v ktorom sa necítili byť až tak milovaní. Raz prespali u jedného kamaráta, raz u druhého, raz im pomohol, požičal jeden, raz druhý..., ale ti chlapci asi tak veľmi túžili nebyť doma, že neviem, čím im to "splácali," len aby sa nemuseli vrátiť domov. Ja viem, že doma to môže byť niekedy hotové peklo a utrpenie, ale podobné peklo a utrpenie ťa môžu stretnúť aj inde. V mojom živote nebolo nikdy nič dôležitejšie ako láska, asi preto vnímam aj bolesť a ľahostajnosť mimo domova. Už som bol na zopár miestach, kde sam sa cítil úplne opustený, nenaplnený a nešťastný. Praha je pre mňa super relax, ale po rokoch som si uvedomil, že zatiaľ pre mňa nie je na reálny praktický život, lebo v skutočnosti som tam šiel za slobodou a za priateľmi, ktorí nebudú nič riešiť, s ktorými si budem len užívať to pekné. Chodil som aj do gay barov a myslíš, že sa tam splnili všetky moje sny? Áno, odniesol som si odtiaľ pocit slobody, nový pohľad na život a homosexualitu, ale to bolo asi tak všetko. A aké to je zabudnúť na problémy, ktorými ťa niekedy doma doslova mučia.

Ešte som spomínal vysokú a potom, že niekedy je s vysokou väčší problém nájsť si prácu. Je tomu tak preto, že si treba zvoliť takú fakultu, po ktorej nebudeš nezamestnaný. Ja by som znovu šiel možno na učiteľstvo v kombinácii s cudzím jazykom, medicínu, IT (pri nich už začína byť problém s prácou, ale stále sa dá podnikať alebo si s IT zarábať aj popri inej práci). Umelecký alebo vedecký smer by som už zrejme vynechal. Na právo by som šiel jedine vtedy, keby som mal v rodine právnika. Istú prácu máš aj po štúdiu teológie, no neviem, či by byť kňazom bolo pre teba. :) Čo sa týka techniky, to by ti museli poradiť iní. V tomto sa nevyznám a nikdy ma to ani nezaujímalo.