Poriadný problém zo vzťahmi

Dobrý deň mám 24 rokov som študent. Práve som skončil bakalárske štúdium v odbore telekomunikácie ale niesom spokojný ostatný z ročníka šli po štátniciach za frajerkami oslavovať a ja som šiel na izbu. Mám problém zo vzťahmi, ktorý je ale oveľa komplexnejší. Nikdy som nemal frajerku dokonca ani niečo tak triviálne ako je bozk.
Skúsim to skrátiť ako to len ide ale aj tak to bude nadlhšie.

Už v škôlke ma považovali za čudného. Neskôr v škole tiež mal som problém s učením a bolo mi diagnostikované ADHD (porucha pozornosti + hyperaktivita). Celú základnú školu som ani poobede nevychádzal s domu (nechcel som) von len málokedy čo bolo v porovnaní ostatnými deťmi ako nič. Na strednej som začal mať záujem o chodenie vonka ale nemal som kamošov nakoniec sa mi podarilo nájsť 3 kamošov. Aj tý videli na mne, že som divný. Podľa nich je to vidno hlavne na očiach a iných veciach napr., že kričím pri rozhovore.

Pri hľadaní na internete prečo som taký som našiel tzv. Aspergerov syndróm (mierna forma autizmu). Po prečítaní článku o tomto probléme som mal pocit, že niekto o mne napísal článok na internet. Našiel som si online test (150 otázok) ktorý bol preložený do češtiny a po vyplnený je vyhodnotený automaticky. Pre aspoň čiastočné ubezpečenie o jeho korektnosti som ho dal spraviť aj 2 kamošom. Im obom vyšlo približne skóre 35/200 pre tzv. "Aspie" (autistické) skóre a 165/200 pre "neurotypické" (neautistické) skóre.
Mne bohužiaľ presne naopak vyšlo mi 163/200 autistické skóre a 37/200 pre neurotypické (neautistické skóre). Teda výsledok testu bol, že najskôr som človek postihnutý Aspergerovým syndrómom.

Ďaľšia vec čo podporuje moju domienku, že môj bratranec teda konkrétne syn otcového brata je tiež veľmi divný. Môj otec ho od mala nazýval autistom s odôvodnením, že sa tak správa. Je ozaj veľmi čudný napr. má 24 a stále kreslí obrázky aj keď sa s používania papiera presunul do Skicára. P***om si môj otec nevšimol, že doma má niečo podobné síce vie, že od mala som čudný ale viac nepripúšťa. Ja myslím, že to je v génoch.

Problém mám hlavne pri komunikácii, aj keď som v partii a o niečom sa hovorí neviem čo mám nato povedať. Ak aj niečo poviem väčšinou sa na mňa len pozerajú, že čo to vravím. Dosť často neviem kedy mám vstúpiť do rozhovoru, a preto často skáčem ľuďom do reči čo sa im taktiež nepáči. Ak zas čakám kým dohovoria a až potom prednesiem svoju poznámku k danému rozhovoru väčšinou sa zarazia prečo sa vraciam k rozhovoru, ktorý skončil napríklad pred 5 minútami a znova sú nespokojný.

Ja osobne by som pri rozhovore šiel najradšej podľa akéhosi manuálu kde by som mal presne určené čo a kedy povedať. Je ale ťažké si pripraviť si čo kedy povedať kedže nieje možné predvídať dopredu všetky možné scenáre a smery akým sa nejaký rozhovor bude uberať. Napriek tomu som si nachystal vždy pár otázok, ktoré som rozdelil na kategórie, a teda keď stretnem niekoho nového kladiem iné otázky ako keď stretnem kamoša. Má to aj nevýhodu, že podľa kamošov ale aj spolužiakov som otravný lebo sa vraj pýtam stále na to isté.

Okrem tohoto si myslím, že som asi na chalanov, aj keď si niesom istý kedže som nemal tú časť overiť si to. Podľa mňa keď "Boh" alebo "karma" (nazvime to ako chcete) rozdávali choroby (hendikepy) alebo neviem ako to nazvať ja som bol v popredných radoch.

Skúste mi poradiť ak to vôbec ide.