Životné vzory

Marcus Tullius Cicero, Sigmund Freud, Charles Darwin, Anton Szandor LaVey, Don Miguel Ruiz, Diogenés, Jára Cimrman, Tomáš Garrigue Masaryk, Jan Husa, mistr Jan Žižka a další...

Geniálne, Freud :D, ale naozaj - Cimrmam ma dostal! Takú všehochuť som nečakal a Cimrmam musí imponovať každému, na tom som sa zasmial, keď som vďaka otcovi objavil čaro Jári Cimrmama, tak som tomu humoru hneď prepadol.
Ale páči sa mi ten široký záber, od bojovníkov cez politikov až po mysliteľov...
Akurát toho zakladateľa satanskej cirkvi nemusím, a nie preto, že búúú, satanisko, ale na môj vkus to bol jednoducho hrozný egoista. Ale mal bohovskú charizmu, hneď by som ho obsadil do filmu ;)

Miro, jasné, v tejto dobe a tvojom veku... načo aj?
Ale neverím, že keď si mal takých 13, že si k niekomu nevzhliadal? Aspoň ku svojmu starkému, dúfam ;)

Ja vzdy vzhlizel jen dopredu a tam nikdo nebyl, takze mi v rozletu nikdo nezaclanel ... :-)

:D táto odpoveď, i, ale bola aspoň naozaj milá a humorná :D
Takto: je normálne, že väčšina ľudí (skoro všetci, len to tak nepomenujú, neuvedomia si to vedome, alebo si to spätne nechcú priznať) má vzory. V horšom prípade idolov, ktorých nek***icky obdivujú, v tom lepšom v nich nachádzajú inšpiráciu a snažia sa k***icky uvažovať a selektovať. Líši sa to vekom a intelektom, ale je to normálna fáza vo vývoji osoby (a osobnosti). Preto poviem niečo trošku kontroverzné - ten kto hovorí, že nepotrebuje (alebo skôr retrospektívne, že nepotreboval v mladosti) vzory, tak je buďto úžasne uvedomelý a rozhľadený jedinec, ktorý sa aktívne snaží ísť vlastnou cestou, alebo (čo je pravdepodobnejšie), človek, ktorý sa cíti nad vecou, ale nie je a hovorí z neho až prílišná a tak trochu falošná sebadôvera. Špeciálne chalani potrebujú v určitom veku dakoho, pri ktorom si povedia: takýto chcem raz byť. Jasné, že neskôr to pozmenia na: som ja, som sám sebou, ale týmto sa oplatí inšpirovať. To nie je stádovitosť a slepá poslušnosť, ale prirodzená vec v psychickom rozvoji, aaa... vie to ušetriť čas, ak máš dobrého mentora, alebo aspoň niekoho, kto ťa vypočuje bez nároku na čokoľvek.

Khalo, jasné, v našom veku, keď prežiješ celé jedno storočie... to je iná pesnička, to si musíš byť len ty sebe pánom. Ale ako malého chlapca? Proste neverím. Je to ako keď mi niekto povie, že nemasturbuje ;)

Tak životné vzory uz zname, ale jake mate neživotné vzory? ... :-)

Já sem měl pouze cíle a k těm mi žádnej mikymaus nepomohl. Všechno sem si musel vybudovat sám

Tak to byl každou chvíli někdo jinej...Pro zasmání- kosmonauti, Kylo Ren ze Star Wars, závodníci Formule 1, z prezidentů VH, jednou i kreslená postava z anime....:-)))

Vyloženě jako životní vzor ne, spíš jsem vždycky toužil po nějakém tom snovém přátelství jako vidám v seriálech a filmech. Takové přátelské trio jako Harry, Ron a Hermiona, nebo Ash, Brock a Misty. Ach jo...když už jsem něco takového měl, tak to nepřežilo ZŠ :(

Hmm, tak asi normální nejsem, protože jsem v životě žádné vzory neměl. Ani podvědomé :)

Rychlé šípy, Ivan Lendl (přístup), Cool Hand Luke a můj celoživotní přítel (v původním slova smyslu), který byl vždycky o dva kroky přede mnou.

Ale jdi Míšane, od kdy jsi vlastně zlá s***ě?

Vzor jsem neměl, nevím jestli to je špatně nebo dobře, možná v něčem špatně nevím...

Kdysi a stále BEE GEES i jejich hudbu!!Teď Dua Lipa!!

Jo, tebe ... :-)

Cista_direcka (21/-/-) NOVÉ
Životní anti-idoly máte? :-)

Já mám odstrašující příklad: Tlusté ho*no ve člunu.

Primosigh (101/-/-)
Já mám odstrašující příklad: Tlusté ho*no ve člunu.
------------------
V tom pripade si ten clun akrilate umej a priste si do nej neser, cune :-)

Líbí se mi jak se Tlusťoch vždycky přihlásí k těm přezdívkám. Jak se říká - kdo se cítí, ten se vtípí :D

Jasné, že to môžu byť aj nereálne, fiktívne, čisto fantaskné postavy(vičky) :). Old school Tarzan alebo new school Mandalorian, ide v zásade o to isté ;) A je jedno či je to futbalista, kozmonaut, John Rambo-špeciálna jednotka v počte jednej osoby alebo ehm, (ne)Cher ;) či Maradona, pardon, Madonna. Ale aby ste sa nečudovali, taký Maradona vedel dobre spievať a možno lepšie než Madonna :D (odporúčam o ňom nádherný dokument od Kusturicu, a nie, nemám rád Maradonu, nebaví ma futbal, ale obdivujem Kusturicu ;)) Nezáleží až tak na tom, či je ten ktorý hrdina reálny alebo pochádza z dielne anime seriálov, ide aj tak vždy o pravzory, ideály, obrodený, aktualizovaný, ale vždy večný mýtus, veď to isté sa stane živým ľuďom, deti a dospievajúci si ich zbožštia, povýšia na legendu a dokonca občas už aj počas ich života...
Nie je na tom vlastne nič smiešne; je smiešna detská mentalita? Isto je v dospelosti prekonaná, no ako u koho ;), ale smiešna nie je, patrí to k vývoju.
Z fiktívnych hrdinov som ja siahal po klasike, už akosi od decka som mal rád retro, heh. Takže pre mňa to bol Robin Hood, kráľ Artuš, Winnetou, prípadne nejaký bezmenný samurajský bojovník.

A životné anti-vzory? Asi každý pôvodný vzor :D Pretože v istom veku si človek uvedomí, že ten idol je často umelo vytvorený a začne ho vnímať ako človeka z mäsa a kostí, no a potom príde dezilúzia, skrátka k***ické uvažovanie ;) možno sme potom naštvaní na svoj idol (ako si môže dovoliť byť vlastne obyčajným človekom?!) a na seba - ako som mohol byť taký blbý, že som uveril že nejaký človek je akoby nadčlovek? Ale ak je niekto v niečom naozaj dobrý, niečo dokázal, v niečom skutočne uspel, oplýva vlastnosťami, ktoré ho kvalifikujú ako odvážneho, čestného a podobne... to je určite hodné obdivu a snáď aj nasledovania.
Napríklad je rozdiel medzi kapelami, ktoré dokážu oslniť muzikálnou virtuozitou a takými, ktoré sú čisto vyfabrikované, aby sa z viezli na módnej vlne a zaujali akurát tak tínedžerskú populáciu. A už spomínaný Bee Gees... Teda ja nechcem nikomu brať pekné spomienky na éru uplynulú a verím, že je s tým spojená roztomilá nostalgia, ALE... :D:D:D

Žádné životní vzory jsem neměl a nemám. K čemu je vůbec dobré mít v někom vzor?

Myslíš to ako rečnícku otázku?
Ale ak chceš moju odpoveď: Je to bežný vývoj, učíme sa opakovaním, napodobňovaním, a mnohí sa v istom veku chcú niekomu podobať (v detstve trebárs aspoň otcovi, ak teda majú dobrý vzťah, v puberte nejaký spevák, herec, youtuber či tiktoker :D), aby v neskoršej adolescencii zas mohli zúrivo bojovať za to, aby mohol byť každý hlavne sám sebou :D
Je to teda prirodzené. Ale je aj úplne jasné, ellvin, že teraz už sotva budeš mať dajaké postery obľúbencov v detskej izbe :D už skrátka nadsluhuješ.
No a na čo sú dobré vzory? Aby nás mohli inšpirovať a aby sme si následne mohli povedať, že je aj tak je napokon všetko na nás a nikto za nás ten náš život neodžije ;)

Jojo základem je mít svůj vzor.... Co je na tom že pak čekáš na ÁRU až vypnou pojistky, po tom co sis dle svýho cool vzoru vomotal špagát kolem kejháku.... hlavně mít vzor...URAAAA

Jasné, dokonale si ma uspokojil :D a napísal si ešte dlhší sloh, než ja zvyknem a slúži ti to ku cti, lebo nielenže je odpoveď pekne sformulovaná, ale vie čitateľa obohatiť a dozvedel som sa niečo nové (Scully effect - a to som bol v detstve celkom fanúšik Aktov X), dojal si ma (to s Tvojou mamou je nádherné, mať taký kamarátsky až priateľský vzťah, to je na nezaplatenie, moja mamča ma tiež vždy podporovala) a máme niečo spoločné, pretože ja Take On Me považujem (spolu s videoklipom) za jednu z najľúbeznejších záležitostí na celej planéte :) Mám rád 80. roky, hudbu a módu, ktorá vtedy dominovala, kapelu A-ha, a áno, asi všetci sa zhodneme, že frontman bol (je) prekrásny :)
Ďakujem za odpoveď a hádam zaujme aj ostatných.

To teda hej!!! Ale nemyslím len techniku, ale aj tú roztomilú teenage love story a ako sa preniesla do komiksu :) skrátka to malo jednoduchý, ale prekrásny scenár. Videoklip k Sun alwas shines on T.V. bol aj ocenený. Moja obľúbená je však Stay on These Roads.

Protože tehdy dokázali vytvořit skvělou hudbu i dost amatérským způsobem :)

Hm, nemyslím si že to bolo amatérske, to určite nie, ale jednoducho dobovo podmienené