Aj vám niekedy prekáža, že sa o homo nehovorí pravda?

Tohle je podle mě hloupost jelikož homosexualita je vysledkem hormonů. Takže se zdržuji jakéhokoliv komentáře.

Ahoj,
prečítal som si článok.
Dôležitejší je autor článku. Ako vidím je to vzdelaním lekár psychiater.

V každom prípade treba brať názory pána doktora Jána Poľu zo zdravou rezervou nakoľko sa priznáva na stránke, že je praktizujúci katolík. Možno je aj náboženský fanatik.
Tiež sa priznáva, že má odlišný názor na homosexualitu ako väčšina odborníkov.

Komu sa to nechce čítať celé, tak v stručnosti sa tam píše o mužovi, ktorý mal zlý vzťah s rodinou a je sklamaný zo vzťahov s mužmi.
MUDr. Jána Poľa mu odporučil celibát a absenciu vzťahov ako „psycho terapiu“ (viď úplný koniec článku). Možno to nemyslel zle, nakoľko to mohol myslieť tak aby sa nezraňoval ďalšími vzťahmi.

Sekulárny (=nenáboženský) psychológ by mal zrejme iný prístup. Snažil by sa byť čo najväčšou psychologickou oporou a možno by ho do vzťahov povzbudzoval.

Pre pochopenie pojmu psychoterapia, kto nevie, tak jedná sa o psychologický prístup, nie psychiatrický, teda je to na úrovni psychologického poradenstva. Lebo už som bol obvinený z toho, že pána doktora ohováram, že sa snaží liečiť gayov, čo nie je pravda, ani som to netvrdil.

Dodatočne som si ešte podrobnejšie prečítal názory pána doktora.
V niektorých článkoch k***izuje cirkev, že gayovia nemajú v cirkvi dostatočné prijatie. Je však v jeho názoroch vidieť, že je o niečo menej tolerantný ako sekulárni psychológovia a psychiatri. Napr naznačuje že prakticky každý gay má nejaké vnútorné zranenia, ktoré by mal liečiť. Gayovia sú ľudia, ktorí čelia obrovskému psychickému tlaku neprijatia spoločnosťou, takže snáď to myslel v tomto kontexte, na druhej strane trošku v jeho názoroch cítiť pachuť katolíckeho tradičného prístupu.

Tiež poznám jedného katolíka, náboženského kazateľa (vzdelaný človek PhD., ale nie v oblasti psychológia), ktorý má stredne radikálny názor na LGBT komunitu. Nemá nejaké otvorené nenávistné názory, má určité pochopenie pre gay vzťahy, odmieta nejaké brutálne metódy liečby gayov, avšak na druhej strane prehnanie psychologizuje gayov. Snaží sa hľadať psychologické argumenty, že homosexualita nie je zas až tak OK, odmieta mainstreamový pohľad psychológie na homosexualitu. Podľa neho by bolo dobré aby gayovia chodili ku kresťanským psychológom.

Mimochodom dosť podobný prístup zdá sa, má aj pán doktor.
Doktor píše, že svoje názory prehodnocuje, tak verím, že sa postupne jeho názor mení k väčšej tolerancii.

Fanatic je asi slabé slovo. Tady je od stranky i FB a stojí to za to.
https://www.facebook.com/citlivetemy/

Z tvého “příkladu”…. Je jasný učebnicový příklad kdy mladý člověk se v ranném věku nenaučil sociální vazby ke stejnému pohlaví a poté to má nedostižné důsledky v pubertě, dospívání a budování vztahu. Homosexuál či ne už je úplně vedlejší.

https://www.cpldz-kosice.sk/o-nas-nas-tim/

Venuje sa liečbe drogovej závislosti. Je to taká poznámka odveci, ale mimochodom ľudia s drogovou závislosťou, podľa mojich skúsenosti maj silnú predispozíciu k náboženskému fanatizmu. Jednu závislosť nahradia druhou. Z drogovej závislosti ich vyliečil "Ježiš"

Jo jo drogově zavislí a ne jenom tihle pacienti ale i pacienti s Psychozou nebo Schizofrenii, mají symptom fanatizmu (90% naboženský fanatismus) jelikož mozek nedokáže plně rozeznat realitu od doměnky/halucinace nebo manipulace od doktorů.

Tohle je jen napad a nebo hodně trhlá doměnka. Ale ten doktor není v tomhle oboru pro nic za nic že? Nevím ale mám dojem že je špatnej člověk co ty lidi využíva a manipuluje s nimi aby měl moc nebo pocit moci. Jelikož má lečit drogy. Co se sere do sexuality co je uplně v psychologii na jinné urovni než zavislost.

Z toho vidiet aky velky problem je nemat kamaratov... ziadnych. To si neviem predstavit, to je asi horsie ako nemat vztah :-(

Ahojte, niekedy sa zamýšľam nad tým, čo by sa stalo, keby sa viac hovorilo o psychosociálnych vplyvoch formovania ľudskej sexuality.
Anonym

Tohle je podle mě hloupost jelikož homosexualita je vysledkem hormonů. Arxon (25/175/63


______________________________________________________

Já s dovolením považuji za hloupost jak politizaci nebo psychologizaci, tak medicinizaci orientace. Podle mě je to hlavně záležitost ESTETIKY. Prostě esteticky mi více vyhovuje pevné tělo, svaly kluků, než celulitida žen. Však už ve starém Řecku dělali přednostně sochy atletů a gymnastů. A dělat z toho problém, dělat z toho nějakou špatnost a pořád se v tom hrabat a vymýšlet, že se něco pokazilo - to je přece p**ovina. Prostě kdo je gurmán, umí si vychutnat dobré jídlo, kdo je estét, umí si vychutnat hezké tělo. A psychologicky je orientace na kluka, na chlapy taky v pořádku. Vždyť i ve škole chce sedět kluk s klukem v lavici. I heteráci to tak mají, že se kamarádí mezi sebou. Až v pubertě nebo dospělosti se jim to přepne na holky, ženy. Homosexuál je někdo, komu se to nepřepne a jen pokračuje v tom, co bylo od počátku. Tedy zůstane u kluků. No problem. Téma vyřešeno.

A příště se na tady tohohle trolíka všichni vysereme jelikož fakt nehodlám tady ručně a lžičkou krmit vymatlaného anonnyma co tady ani od založení nebyl a jen si děla d***ly z každeho... Nevím jak vy ostatní ale ja nemám v oblibě ze sebe dělat k***ta. A jěště k tomu k anonymovy.

Je neskutočné, ako ste prekrútili článok, aktivity a devalvovali osobu autora na základe jeho vierovyznania. To si hovoríte dúhovo tolerantní? Hodnota človeka a jeho odbornosť sa automaticky znižuje jeho vierovyznaním?
O sexualite človeka veľa nevieme a nikdy sme nevedeli. Teória, že by psychosexuálny vývin človeka bol založený len na biologických javoch je neudržateľná.
Psychologizovať psychiatrické diagnózy je niečo úplne iné a hovorí sa o tom vtedy, ak nek***icky vidíme psychologické príčiny pri diagnózach, pri ktorých už boli dokázané zmeny v mozgu - AVŠAK, nevieme povedať, nakoľko sa biologické zmeny dejú alebo nedejú pod vplyvom prostredia (viď epigenetika)...
Pri sexualite človeka vynechať psychosociálne javy je čistý amaterizmus alebo účelovosť v odborných kruhoch.

Tak sú tu aj primitívni ľudia, ktorým robia dobre útoky, ohováranie, očierňovanie niekoho, šírenie klamstiev, hoci hovno vedia o tom človeku aj o pravde. S tým nikdy nič neurobíš.

Trochu viac názorov, článkov so si prečítal od pána doktora. Drobné nepresnosti som odstránil a pridal nejaké dodatočné poznámky.

V súkromnej správe som bol obvinený že ohováram pána doktora, že lieči gayov, čo nie je pravda. Nikdy som nič také netvrdil.
To je nepochopenie pojmu psychoterapia.

Málokto si asi dočítal článok pána doktora dokonca, tak citujem aspoň niektoré časti článku z linku, ktorý tu dal Anonym. Zrejme ani sám Anonym si jeho článok neprečítal celý.

Tá posledná veta kde píše o psychoterapeutických cieľoch doktor Poľa pochybuje, či je sú homosexuálne vzťahy gaya slobodné rozhodnutie (z čoho vyplýva postoj, že homosexualita je ľahko liečiteľná keď je to "slobodné" rozhodnutie).
Na miesto povzbudzovania v celibáte, mohol pán doktor klientovi radšej pomáhať budovať vzťah s partnerom.

Žiaľ nie je tam vidieť dátum kedy článok písal. Možno medzičasom zmenil názor na tolerantnejší. Novšie články sú neporovnateľne viac tolerantné. Zrejme sa jedná o starší článok.
V odbornej psychiatrickej komunite sú takéto názory mimoriadne kontroverzné a neprijímané.

Tu dole už len citáty z jeho článku:
***************************
Hlavný psychoterapeutický cieľ

- Prijatie toho, že pacienta jeho kamarát nekontaktuje, ľahko sa vzdal, vyjasnenie si očakávaní.
- Nakoniec uvedomenie si toho, že pacient sám chcel opakovane ukončiť kontakt, lebo sa v ňom začal cítiť nekomfortne a aj sestra mu dohovárala, že to nie je zdravý vzťah.
- Uvedomenie si toho, že nebol znovu opustený, iba využil právo rozlúčiť sa s niekým, kto ho už začal nejakým spôsobom raniť alebo ho predtým využíval, bolo oslobodzujúce. Vedený k tomu, že svoje rozhodnutia nemusí neustále prehodnocovať.

Ďalšie pravdepodobné ciele
- Práca so svojimi očakávaniami od iných ľudí a ochotnejšie prijímanie odlúčenia bez sebadeštrukcie.
- Ujasňovanie si toho, či aktuálne či plánované žitie osobnej homosexuality je skutočne vlastným slobodným rozhodnutím.

Psychoanalytická teória vzniku homosexualitu je už dávno odsunutá do ríše mýtov. Áno, niektorí odborníci prezentujú zaujímavé zistenia, ktoré majú viacerí homosexuáli spoločné pri utváraní psychosexuality už v detstve, ale či to nebude jednoducho skôr vplyvom genetiky (prípadne epigenetiky) než formotvorným prostredím? Tieto teoórie a tézy už patria minulosti, sú súčasťou histórie psychológie a psychiatrie, tieto dve pomerne mladé odvetvia si prešli turbulentným vývojom a všetko má nejaké počiatky, to je normálne. Ako tu už bolo povedané, je skôr zarážajúce, žednes takéto postoje takmer výlučne zastávajú silno veriaci kresťania, už to samé osebe je zásadné zistenie. Ich socioideové nastavenie hovorí za nich... Navyše si síce viem predstaviť, že nehomosexuál v istých podmienkach má erotické eskapády s mužmi, ale to z neho ešte nerobí homosexuála ako takého...

Psychosociálne teórie pri akejkoľvek sexualite boli prekryté tými biologickými a to prekrytie bolo samo osebe ideologicky podnecované. Čiže prekryté a prekonané je obrovský rozdiel. Psychosociálne teórie nikto nikdy nevyvrátil, len sa o nich prestalo hovoriť, akoby za všetko v ľudskej hlave mohla genetika.
Navyše v článku sa jasne píše:
Podľa W. Mertensa (nemeckého profesora klinickej psychológie a psychoanalýzy) pozostáva pohlavná identita z jadrovej pohlavnej identity tvorenej prvé roky života pôsobením biologických a psychologických vplyvov (formovanie psychického pohlavia rodičmi na základe toho biologického). Druhým komponentom je pohlavná rola (formovanie psychického pohlavia cez kultúrne normy a sociálne očakávania), ktorá sa nevedome zvnútorňuje. Tretím komponentom je orientácia na pohlavného partnera, čiže sexuálna preferencia ako výsledok predošlých dvoch komponentov, vzťahovej skúsenosti s rodičmi, osobných skúseností s primárnymi mužskými a ženskými vzormi a ich vzájomným pôsobením, ako aj vlastné predstavy či predstavy akceptovaných autorít o tej-ktorej sexualite.

Takto: ja apriori nevylučujem, že i tieto faktory môžu mať istý vplyv (nevedno do akej miery a aký), napokon už kdesi na základnej škole sme sa učili, a vzácne je to pravda :D, že človek, ľudský jedinec, člen spoločnosti je bio-psycho-sociálna bytosť. Len si myslím, som o tom skoro presvedčený, že príroda je oveľa mocnejší formovateľ ako okolie - spoločnosť.
Ja ale nie som odborník, a už vôbec nie v tejto oblasti, pripusťme teda, že Mertens udrel klinčisko po hlave. Čo z toho pre človeka vyplýva?
P.S. vierovyznanie autora článku určite nijako ľudsky nedehonestuje ani nedevalvuje jeho odbornosť, ale skutočne mám podozrenie, že bude spôsobovať jednoznačnú tendenčnosť v jeho vývodoch a záveroch.