Mejat  (36/-/-)

Len žiadne drámy a teatrálne výkony. Už nie.
Je pravdou, že dramatické umenie mám veľmi rád. Dobre sa na to díva. Mám rovnako rád aj u ľudí tento prejav, aspoň viem, že nie sú sochami s trvale nasadenou fasádou. Len ono niekedy je dobré vyjdariť sa na rovinu a povedať všekto tak, ako to v skutočnosti je.
Pre mňa je tento svet, myslím tento virtuálny a všetko okolo toho iná realita. Realita, v ktorej fungujú iné zákony a pravidlá, ale láska tu môže byť ozajstná a to ma fascinuje a asi aj vždy bude (nakoniec všetko je len tak reálne a tak skutočné ako chceme my). Z nesmelého chlapca, ktorý sedáva v kúte a nikto o ňom ani nevie sa zrazu stane Casanova a chlapec, ktorý je Casanova aj v reálnom svete je zrazu utiahnutý a bojazlivý chlapec.
Najviac sa mi "páčia" slová ako hľadám takého a takého, mal by mať to a to a pod. Fajn, každý z nás má svoj ideál vysnívaný, ale upínať sa na to? Ja sám nie som taký aký by som chcel byť, tak prečo by som mal mať nejaké nároky na toho druhého? Postupne ako mi pribúdajú roky zisťujem, že som hlúpy. Pretože ja vo svojom veku fakt ešte stále verím na to, že to musí skrátka prísť. Že sa niečo stane a zrazu budem vedieť, že je to on. A v tom mometne mi bude jedno ako vyzerá, čo má oblečené...veď ja predsa chcem ľúbiť jeho, to aký je a čo z neho vyžaruje a nie preto ako vyzerá. Ja chcem zažiť ten pocit, že aj po 30-tich rokoch, keď mu pozriem do očí, budem vedieť presne, prečo toho človeka ľúbim.
Ja vlastne nechcem nič iné iba obyčajný život za neobyčajných podmienok :).