Při poskytování našich služeb nám pomáhají soubory cookie. Používáním webu NaKluky.cz s užitím cookies souhlasíte. Další informace
Zprávy
Aby sis mohl přečíst zprávy, tak se musíš nejprve přihlásit :)
Onload
 

PŘIHLÁŠENÍ

Nemáš ještě svůj účet?

ZAREGISTRUJ SE ZDARMA
Registrace je snadná, rychlá a zdarma!
Zapomněl jsi heslo?
Onload

Orientace:
nemám v tom jasno
Partner:
vážný vztah
Hledám:
kamarádství
pokec
Ve věku:
od 15 do 90 let
Založen:
23. 07. 2014
Návštěv:
2 243 ×
Přihlášen:
26. 11. 2016 v 14:30
Kraj:
Trnavský kraj
Okres:
Piešťany
Město:
Piešťany
Bydlím:
v domě
Vzdělání:
maturita
Postava:
normální
Oči:
modré
Základní údaje
Znamení:
býk
Etnikum:
běloch
Alkohol:
málokdy
Kouření:
příležitostně
Drogy:
nikdy
Styl
Délka vlasů:
krátké
Barva vlasů:
světle hnědá
Tetování:
nemám
Brýle:
nosím stále
Vousy:
bradka
Náušnice:
nemám
Osobnost
Povaha:
introvert
extrovert
Dochvilnost:
nedochvilný
dochvilný
Pořádnost:
nepořádný
pořádný
Zženštilost:
nezženštilý
zženštilý
Techničnost:
netechnický
technický
Pohled na svět:
pesimista
optimista
Požitky:
idealista
materialista
Upovídanost:
tichý
ukecaný
O mně
Když najdete ňekoho, kto je pro Vás pojítkem ze světem, zmňení Vás to v ňekoho lepšího. Když Vás ale o toho člověka připravý. V co se zmňeníte ??

Moja poviedka Kronos : 1.Nepríjemné prebudenie

(Alex)

Opäť ten krásny sen. Ako sa objímame a milujeme. Do kelu! Už mi zase stojí, toto neznášam a zase ráno, musím si už konečne nájsť chlapa. Rozmýšľal som nad sebou, keď do mojej izby vletel on.

"Dobré ráno." Pozdravil ma nadšene a ja som len zívnutím odzdravil.

"Tak čo? Vstávať! Dnes sa sťahujeme."

"To už je dnes?!" zatiahol som znudene a vstal som z postele. Na sebe som nemal nič okrem boxeriek, samozrejme si to všimol a neodpustil si poznámku.

"Vidím že ani ty nemáš problém so "vstávaním"." na posledné slovo dal dôraz a pozrel sa mi na môj "stan" medzi nohami. Ja som trochu očervenel, ale bol som už zvyknutý.

"Čo závidíš?" odpovedal som mu trochu posmešne a zavrel som sa do kúpelky, kde som sa umyl a snažil upokojiť, ale moc to nepomohlo. Vrátil som sa do miestnosti a začal sa obliekať.

"Nemám ti s tým pomôcť?" zatiahol mierne posmešne a ukázal na môj problém z rána.

"Nie, ďakujem, ale nemal by si skôr pomôcť Dantemu?" usmial som sa na neho a mierne vyplazil jazyk. On si ma pritiahol do náruče a pobozkal ma do vlasov. Ale toto si u mňa len tak ľahko nevyžehlí.

"Prestaň, chcem sa obliecť a stále som na teba naštvaný." vytrhol som sa mu z náruče a obliekol som si tričko a rolák na zips.

"No táák Alex vieš, že ťa milujem a robím to pre teba." zase sa ma snaží uchlácholiť, ale ja sa nedám, dnes nie. "Veď škola tam je akurát pre nás a Dante už všetko vybavil."

"Nie, povedal som, že ja ostávam tu s tebou alebo bez teba. Rozhodne neustúpim jedine..." nechal som vetu doznieť a on ma hneď doplnil.

"Jedine keď.. čo?" opýtal sa a dopredu. Vedel, že sa mu to nebude páčiť.

"Jedine keď mi kúpiš tie veci čo sú na tom papieri." Ukázal som smerom na písací stôl. On vstal a začal čítať. Každým riadkom stáčal papier viac, až ho nakoniec dohúžval celkom.

"To nemyslíš vážne. Hotel ti rozhodne kupovať nebudem, ale ostatné veci, to by šlo." Bolo dosť zaujímavé sledovať jeho zmeny nálad.

"To nie je hotel, ale motel. Prečo by tam inak bolo, že na dvanásť hodín." Cink, udrel som si prst do čela.

"Tak potom je to vybavené, zbaľ sa, o 2 hodiny odchádzame. Pošlem za tebou Philipa nech ti stým pomôže."

"Ďík ja to zvládnem, zavolaj mi radšej Danteho nech mi pomôže s oblečením."

"Jasné, ako chceš a Alex, mám ťa rád."

"Aj ja teba Tobi." Viem že to nemá rád, keď ho tak volám, ale prečo niekoho nevytočiť, keď môžete však?!

"Hovoril som ti, nehovor mi Tobi." Jasné nakrklo ho to.

"A ja som ti hovoril, aby si po dome nebehal len v spodkoch." Rukou som ukázal na neho.

"Tak dobre nebudem, ale ty mi sľúb, že ma nebudeš volať Tobi."

"Ok sľubujem." Trochu som pri tom prevrátil oči a začal sa pomaly baliť. Ešte pred tým, ako odišiel z mojej izby som pribehol k nemu a pevne ho objal.

"Mám ťa rád oci." Pobozkal som ho na líce a vrátil som sa k baleniu. On mierne prekvapený, vlastne ani nie, len sa trochu pousmial pootvoril dvere a neodpustil si vtipnú poznámku.

"Nabudúce, keď ti bude stáť, tak ma zavolaj a ja ti s ním pomôžem." Okamžite som hodil po ňom najbližšiu vec čo bola po ruke, tá sa však rozbila o dvere a ja som počul už len smiech môjho otca. Neznášam toho chlapa aj keď... len som potriasol hlavou a pokračoval som v balení vecí.


(Tobi)


Asi po troch hodinách cesty vlakom sme sa dostali do mesta. Síce sa trochu zmrákalo, ale to sa dalo čakať keďže sa Alex s Dantem zasekli pri veciach, čo si na seba vziať. Ja som sa s tým nepáral obliekol som si čierne tričko ktoré som mal až po krk, čierne rifle, môj štýlový opasok a zavesil som si prívesok s krížikom. Na ruky som si dal rukavice a hodil som na seba dlhý čierny kabát. Skvele sa to všetko hodilo k mojim čierno-modrým vlasom. Postavu síce nemám ako väčšina vlkodlakov, ale svaly sa na mne nájdu. Dante vyzeral v podstate skoro ako ja: tiež mal všetky veci v čiernej farbe, ale na rozdiel odo mňa na krku mal kožené remienky a látkový kabát. Ja som nosil kožený. Dante mal na pravom rukáve tiež jeden remienok a v ruke mu nesmela chýbať jeho katana. No jasné, on by bez nej asi nevydržal. Vždy keď sme niekam cestovali brával ju zo sebou. Keď už sme vystúpili z vlaku pritiahol som ho a pobozkal. Lesk jeho vlasov sa odrážal vo svetle, ktoré dostali mierny nádych modro-čiernej, to sa vlastne ani nedá opísať bol proste úžasný. Alex sa na nás pozrel a mierne pretočil očami. Jasné, závidel nám. Keď sa naše pery oddelili Dante sa ma spýtal.




"Tá bola za čo?" mierne sa pri tom pousmial. Ja som len pokrútil hlavou a vydali sme sa k taxíkom, kde nás už čakali. Nasadli sme a asi o desať minút sme boli pred naším novým domom.

"Váu, to si sa teda vytiahol." Povedal Alex smerom na Danteho. Ten sa len usmial.


No v podstate to nebol dom, ale skôr obrovská vila. Na mieste nás už čakali naši zamestnanci, ktorí nám priniesli zopár vecí. Všetci sme prišli do veľkej sály kde dominoval sklenený luster. A ja som sa pustil hneď do organizovania.

"Takže na úvod vás tu všetkých vítam. Viem, že niekomu sa odchod zo starého domu nepáčil" pritom som pozrel na Alexa a ten sa len uškŕňal ", ale určite si nový dom obľúbite. Seth mohol by si tu na všetko dohliadnuť? Ešte musím vybaviť školu pre Alexa."

"Samozrejme môj pane, hneď sa do toho dám."
Poďakoval som mu a vybral som sa smerom k dverám, kde už stál Alex s Philipom.

"A kam že ideš mladý pán?" Pozrel som sa na nich a ruky som si skrížil na prsiach. Philip sa mierne pozastavil a pozrel na Alexa.

"No kam, do mesta predsa. Musím si obzrieť okolie a neboj sa Philip bude stále so mnou."

"To som zvedavý a Philip nie, že sa vám niečo stane." Na oko som sa zatváril smrteľne vážne a Philip hneď odpovedal.

"Dohliadnem na neho môj pane." Len som sa na usmial a naznačil som Alexovi nech pristúpi. Ten neochotne prišiel až ku mne a dal mi pusu na líce.

"A nebuďte dlho." Zakričal som za nimi keď opúšťali pozemok. Ja som nasadol do auta a mieril som si to za riaditeľom do školy. Konečne som dorazil na miesto kde stála škola. Pri vrátnici som sa spýtal kde je riaditeľňa a zamieril som tam. Študenti a profesori sa na mňa stále pozerali keď som prechádzal okolo. Ja už som bol zvyknutý, ešte asi nevideli takého krásneho, mladého vlkodlaka ako som ja. Konečne som dorazil do riaditeľne kde ma privítala riaditeľka.

"Dobrý podvečer pán.." Vetu nechala vo vetre nech ju doplním.

"Volám sa Tobias Korvin, prišiel som zapísať syna."

"Áno sekretárka spomínala že sa tu dnes zastavíte ja som prof. Eva Štibravá."
Potriasli sme si rukami, ja som jej dal potrebné papiere a ona ukázala či si nechcem sadnúť.

"Nie ďakujem, ja som radšej keď stojím." A teraz ma napadlo zopár neslušných vecí a samozrejme scéna z dnešného rána. Musel som sa pousmiať. Samozrejme, aby si to riaditeľka nevšimla.

"A boli by ste taký dobrý a povedali niečo o Alexovi? Dokumenty nie sú všetko."

"Ale iste. Na predchádzajúcej škole dosahoval skvelé výsledky v učení aj v športoch, v mágií je síce začiatočník ale ja ho doúčam."

"Prepáčte že Vám skáčem do reči, Vy asi nie ste človek keď pozerám na vek vášho syna." Zatvárila sa ako keby ma to malo uraziť, ale mne to bolo v celku jedno.

"Nie to nie som. My všetci z rodiny sme vlkodlaci." Len súhlasne pokrútila hlavou že už rozumie.

"Alex sa rád baví" pokračoval som "je spoločenský, mal veľa kamarátov, nerobí žiadne problémy a najradšej má informatiku a zemepis."

"Tak to si bude rozumieť s našimi profesormi informatiky. Vy tu píšete, že sa chcete uchádzať o pozíciu práve profesora zemepisu, histórie a.." sčervenala, keď si prečítala posledný predmet. Snažila sa o vyslovenie, ale nešlo jej to, tak som ju netrápil a povedal to za ňu.

"A o sexuálnu výchovu. Určite s tým nebude problém dočítal som sa že tu na škole nie je taký predmet tak som sa rozhodol či by ste ho nezaradili do osnov pre 3 až 5 ročník. Samozrejme by som prispel na rozvoj školy a všetko by som prvý rok platil zo svojho a môj plat by sa vzťahoval len na zemepis a históriu." Ona bola stále prekvapená, ale na koniec sme sa dohodli. Zahrnul som do toho aj Philipa predsa som nemohol nechať svojho syna a princa vlkodlakov bez dozoru. Poprosila ma, či by som niekedy nemohol zastupovať aj na iných hodinách. Súhlasil som, prečo nie.

"A mohla by som sa Vás spýtať, ale je to trochu osobné."

"Kľudne ja vám hlavu neodtrhnem." Milo som sa na ňu usmial a ona sa už celá roztopila.

"A koľko máte rokov, lebo vyzeráte na 20." Ja som sa len mierne zasmial a povedal som jej.

"Áno, vyzerám na 21 presnejšie povedané, ale inak mám už cez 4 000 rokov." Žmurkol som na ňu a poberal som sa preč. Na koniec sme si podali ruky a rozlúčili sa so slovami, že už sa obaja tešíme na našu spoluprácu. Ja som sa vrátil domov kde ma už čakal Dante.

(Alex)

"Počuj Philip "zavesil som mu jednu ruku okolo ramena a kráčali sme mestom. "prečo sme sa to museli presťahovať? Vôbec tu nikoho nepoznám."

"No pretože tvoj otec tu má prácu." Nechápavo som na neho pozrel.

"A ktorý?"

"No predsa pán Dante."

"Jááj vlastne áno. Úplne by som na neho zabudol. Ten si to odo mňa tiež odskáče." To sme sa už obaja rehotali a zastavili sme sa pri jednom klube. Volal sa Night.

"Tu sa musíme niekedy staviť." Navrhol som a Philip mi prikývol. Stále sme sa prechádzali a pár ľudí sa na nás pozeralo, ako keby ešte nevideli dvoch chalanov, čo sa držia za ruky. Ja som si ich nevšímal a ani Philip nie. Zrazu sme sa zastavili pri jednom kúpalisku a obom nám žiarili oči.

"Tu sa zajtra musíme zastaviť." Povedali sme ako jeden a znovu sme sa hihňali. Keď sme sa upokojili, poberali sme sa domov. Prechádzali sme jednou dosť tmavou uličkou, keď som zrazu pevnejšie stisol ruku Philipovi a povedal som:

"Sú tu." On mi len prikývol.

"Áno viem, sledujú nás už od kúpaliska. Ale nemusíš sa ničoho báť sú len traja." nosom som začuchal ako pes a mal pravdu boli len traja a už nás stihli obkľúčiť. Dvaja nám zatarasili cestu a jeden ich kryl zozadu.

"Ako som tušil démoni." usmial sa Philip a z opasku vytiahol dve 9 mm Deaserty ktoré nosí stále so sebou.

"Aspoň si precvičím čo som sa nedávno naučil." Zhodnotil som situáciu a postavil som sa chrbtom k Philipovi na démona, ktorý bol za nami. Kúzlom som si privolal svoj meč a v zapätí som sa rozbehol proti démonovi. Vtom Philip zastrelil jedného z démonov stojacich pred ním a snažil sa zasiahnuť druhého. Ja som preťal démona predo mnou a ten sa zrútil na zem a začal horieť. Asi takú reakciu nečakal chudák. Pomyslel som si a v duchu som sa pousmial.

"Philip dostal si aj toho posledného a to bez prebíjania zásobníka to sa ti nestáva často."

"No aj ja mám svetlé dni." Len sa na mňa uškrnul a začal ma kontrolovať pohľadom.

"Som v poriadku." Ukázal som mu meč ktorý som dostal od otca.

"Vidíš s týmto to pôjde jedna radosť." A pobrali sme sa smerom domov. Keď sme sa vrátili Philip hneď prvú vec čo povedal bolo, že nás napadli démoni. Ja som vedel že to nemal robiť.
"ČOŽE!!" skríkli obaja moji otcovia a hneď boli pri nás a kontrolovali či sa nám nič nestalo. Ja som len prevracal očami a rukou som sa klepol po čele. Philip sa zatiaľ len usmieval popod nos.

"Chováte sa ako malí." povedal som im a snažil sa z ich opatery nejako dostať. "Ja už nie som detsko a navyše tam bol aj Philip." Ukázal som na neho a on sa mierne uklonil. Tobi odo mňa mierne ustúpil a povedal.

"No veď ja som sa nebál vedel som, že je s tebou Philip takže sa ti nemohlo nič stať." No jasné on a nebál sa o mňa.

"Sám som ho vybral za ochrancu a aj trénoval on je najlepší." Philip sa zdvorilo uklonil a určite sa potešil, že ho jeho kráľ považuje za najlepšieho ochrancu.

"Inak toto sa mi osvedčilo." Ukázal som na meč čo som mal na chrbte v špeciálnom púzdre. Tobi len prikývol.

"Héj a čo ja." Pridal sa Dante. "Ja nie som najlepší?" Ukrivdene sa pozrel na Tobiho a ten sa len usmial.

"To si, ale v úplne iných veciach." V tom sa predo mnou a Philipom začali bozkávať a keby ich nezastavím, tak sa tam kľudne milujú priamo pred nami. Určite by im to nevadilo. Ale všimol som si ako sa Philip začal trochu červenať a rýchlo som ich stopol.

"Haló my sme ešte tu." Konečne sa od seba odlepili a ja som sa šiel prezliecť do svojej izby. Philip ešte podával hlásenie Tobimu a Dante sa šiel prezliecť tiež. Večer mi totiž sľúbil, že všetci pôjdeme na lov démonov už som sa nevedel dočkať. Lov nám ubehol rýchlo a tak sme sa ani nie za hodinu vrátili domov a všetci sme si išli ľahnúť.



(Markus)

Leží na mne asi najkrajšie stvorenie na svete. Svojimi bozkami posýpa moju tvár a postupuje na krk a stále nižšie. Až sa dostane k môjmu lonu a strhne zo mňa aj posledný kúsok oblečenia, čo na mne zostal. Ja slasťou zastonám, keď mi jazykom prejde po celej dĺžke. Pritom cezo mňa prejde neuveriteľne vzrušivý pocit. Rukami stláčam posteľ a podušku až mám biele hánky. Keď si ho dáva do úst mierne sa napnem a hlavu zakloním trochu dozadu. Nemusím hovoriť, že stále vzdychám od tej rozkoše, čo mi robí. Ale on sa rozhodol ma potrápiť a tesne pred mojim vyvrcholením prestal. Ja som sa pri tom skoro posadil. Chytil som mu hlavu a pobozkal som ho. On sa vrátil k predošlej "práci", ale tento raz ma už dokončil a ja som slastne zakričal jeho meno.

"Tobi!"

V tom som sa prebral na strašný rachot na schodoch.

"Do riti, čo sa to tu deje!" zreval som a v tom sa vo dverách objavil môj sluha John.

"Prepáčte Pane, jeden zo sluhov bol nepozorný a spadli mu kovové misy na schody." Ospravedlňoval John sluhu. Ja som mu rukou naznačil nech nepokračuje.

"Zavolaj ho sem a priveď sem Maxa a Teda."

"Ako si želáte Pane." Uklonil sa a odišiel. Ja som sa posadil na posteľ a natiahol sa. O chvíľu som počul klopanie na moje dvere. "Vstúpte." V tom sa dvere pomaly otvorili a v nich stál mladý chlapec. Očami som si ho premeral a naznačil nech príde bližšie. Chlapec sa evidentne bál a opatrne pristúpil k posteli.

"Ako sa voláš?" opýtal som sa ho s mierne naštvaným tónom.

"Ben môj Pane." odpovedal mi a ja som cítil, ako sa ma bojí.

"To ty si narobil ten rámus na schodoch?" pozrel som sa mu do očí a on sa hneď začal ospravedlňovať.

"Prepáčte Pane ja som nechcel ..." nenechal som ho dohovoriť.

"Si si vedomý, že ťa musím potrestať, že si ma zobudil." len prikývol a čakal na môj rozsudok.

"Ale keďže si celkom pekný, dám ti 2 možnosti, z ktorých si musíš jednu vybrať."

"Buď to ti zotnú hlavu." Prestrašene na mňa pozrel a záporne pokrútil hlavou. Ja som pokračoval.

"Alebo ma môžeš potešiť inak." Nahodil som svoj najperverznejší pohľad a zmeral si ho. Pritom som rukou prešiel po posteli, aby ma jasne pochopil. Ben len na sucho pár krát preglgol a už som vedel, ako ho dostanem.

"Ja... Pane...ale.." chudák ani sa nevie vykoktať. No nič tak ho budem musieť zaučiť.

"No, tak prvý krát to nemusí byť príjemné, ale ja sa viem postarať o každého." Natiahol som ruku k nemu a on svoju vložil do mojej. V zapätí som ho strhol na posteľ a objal okolo pásu, aby mi neutiekol. Cítil som ako sa úplne trasie.

"p prosím.. Pane.." už ma začína prosiť skvelý začiatok. Rukami som mu začal prechádzať po tele a on dobre vedel, keby sa mi nepodvolil, že ho v momente zabijem. A ja som si užíval, ako ho trápim.

"No tak, uvoľni sa." Zalapal po dychu, keď som mu rukou prešiel po jeho bruchu smerom do nohavíc. V tom momente sa úplne roztriasol a začal plakať. Ale len po tichu, no ja som vedel, že tento chlapec sa mi bude páčiť. Začal som ho bozkávať na krku a občas som mu zakusol do ucha. Pritom moja ruka stále ostávala v jeho nohaviciach. V tom do izby vtrhol Max spolu s Tedom a hneď sa do mňa pustil.

"Daj tie ruky z neho preč!" zreval na mňa až sa všetci pozreli na neho. Pozrel som na neho úplne pokojne.

"Zaslúži si nejaký trest a on si vybral tento." Ukázal som rukou na posteľ. Max sa pozrel na plačúceho Bena a späť na mňa.

"Chcem ho, ako osobného sluhu." ukázal pri tom na Bena a ja som sa poriadne naštval, vstal som z postele rovno pred Maxa.

"V žiadnom prípade." povedal som s pokojom pokrového hráča, moju zábavku mi len tak ľahko nevezme.

"A ty tu nerev!" pozrel som na Bena a ten sa snažil už neplakať, ale moc mu to nešlo.

"Je to moje právo, chcem jeho a už nikdy žiadneho iného mi nedáš." Proti tomuto vyhláseniu som nemohol namietať ani ja, tak som skrivil tvár a mal som sto chutí ho prasknúť o posteľ a nech sa všetci pozerajú.

"Fajn" pretisol som cez zuby." ale prešlo ti to len preto, že si môj syn." Dodal som a ukázal som Benovi a Johnovi nech odídu. Tí sa vypratali z izby a ja som sa otočil na Maxa.

"Ako bolo v škole?" zmenil som tému, lebo sa mi už nechcelo vracať k tomu incidentu z rána.

"Á v pohode, počul som, že dostaneme nového profesora. A bude to vlkodlak." Dodal s nadšením v hlase. No aspoň, že sa mladý baví keď jeho otec nemôže. Pomyslel som si a zmeral som očami Teda.

"A čo ty Ted?" Pozrel som na neho a oblízal som si pery.

"Na to ani nepomysli." Postavil sa mi do výhľadu Max a spražil ma pohľadom. Potom sa otočil a vychádzal aj s Tedom na chodbu.

"A Max" otočil sa na mňa s výrazom, že čo zase zapotím: "Mám ťa rád." Uškrnul som sa na neho.

"Aj ja teba oci." Hodil na mňa ksicht, že mi to neverí a treskol dverami. To bude dneska krásny deň. Pomyslel som si a začal sa obliekať.


Pokec, Mackovia, Furry
https://www.youtube.com/watch?…
http://31.media.tumblr.com/…dro1_500.gif
Onload

6 názorů k profilu

31. 07. 2014 v 22:04Off-line david1994  (21/188/107)
:) da sa s tebou pokecat o vsetko .. :) si super kamos :)
29. 10. 2014 v 17:08Off-line chpama  (44/174/67)
Je to opravdu skvělý kluk a chytrý
29. 10. 2014 v 22:04Off-line Qwertinko  (27/184/-)
Dakujem Vam ste super ;) :*
22. 11. 2014 v 16:15Off-line kiwi  (26/180/72)
pekné čítanie :)
17. 05. 2016 v 19:32Off-line cunami  (46/175/65)
Ty ale musíš byť číslo:-)
22. 05. 2016 v 22:12Off-line Qwertinko  (27/184/-)
JJ som cislo ;)
Přihlaš se a okomentuj profil. Ještě nemáš svůj účet? Zaregistruj se.
Onload
Načítám...
Onload
Onload
Onload
Copyright 2011–2016 NaKluky.cz, všechna práva vyhrazena, ISSN 1805-0506
Vytvořili: Zdeněk Večeřa a  Michal Kutňák,  design: Lukáš Churý
Onload