Prijatie vlastnej odlišnosti

Čistý súhlas. Nikto predsa, aspoň nikto koho poznám, to doslova nemanifestuje, to nie. Ale na druhej strane to tajiť? Ako za socializmu? Myslím, že tí, čo to požadujú, sú len inteligentnejší a kultivovanejší homofóbovia, ale homofóbovia, s tým sa s tebou úplne zhodnem. To aby bolo tabu o tom vôbec sa len prekecnúť? :( medzi kým? Kolegami, kamarátmi, či hoc len známymi od piva? :O Ani omylom, čo som tajný agent?

Jos, s týmto sa stretávam. Je úplne niečo iné byť excentrický exhibicionista a niečo iné je normálne sa prejaviť - k tomu patrí predsa aj chodenie s priateľom. Stále sa ale u starších ľudí, s ktorými sa kamarátim stretávam s nejakým takýmto prístupom: a veď ty si v pohode, ale vieš, nikomu to radšej nehovor... :O
Myslím, že zažívali veľký tlak konformizmu až uniformizmu a starého psa novým kúskom nenaučíš ;) Ten spoločenský tlak musel byť ale v minulosti, hádam s výnimkou veľkých miest a umeleckých kruhov, naozaj deprimujúci.

Nesmis brat Jezino vse podle sebe a podle svy zivotni prohry. Za ni si muzes sam a nijak to neokecas. Dnesni kluci jsou naopak vyrazne sebevedomi a invencni, muzou mit svet pro sebe a nemaji se v nem ceho bat. Tech, co jsou utaply a schovany v ulite moc neni a je to dobre, casem i oni vylezou ven. Takze opravdu neskonci sami nekde v dire a nemusi je nikdo zvat na nejakej tvuj blbej lahodnej mok se zoufalcem. Zvladnou se bit za sebe sami :o)

No praaaave, chteji vic, coz ty jim Jezino fakt nedas ... :-)

Chce to méně sebestřednosti, více empatie. Člověk vnímá svět ze svého úhlu pohledu, přikládá tak mnohem větší váhu svým obavám, než jakou pro jeho okolí ve skutečnosti mají. Sexualita je jen jednou z mnoha odlišností, snad si nemyslíte, že kdo nemá trable s přijetím své sexuality, nemá žádné trable s přijetím sama sebe?

Môže byť! Sám na sebe som si uvedomil, že každý si je najväčším nepriateľom. Sám v sebe! Až na riedke výnimky a to boli bez výnimky banality, som sa nestretol, a to ani v širšom okolí, nie to ešte u priateľov, s nepochopením či dokonca odmietnutím. Mám šťastie na ľudí; našťastie :). A možno si aj dobre vyberám, ale ja osobne sa nemôžem oháňať zlou spoločnosťou, ktorá mi ukrivdila, či čosi také. Rodina je ku mne bezvýhradne tolerantná a podporujúca. Iba ja osobne som proti sebe viedol malú súkromnú vojničku.
Žiaľ, ako sa tu uvádza, mnohí ľudia majú problém so sebahodnotením a sebadôverou. Je to trebárs nesprávne uchopený obraz vlastného tela, body image, kult fyzickej krásy, ktorý reálne málokto spĺňa, ale nemálo ľudí sa za ním naháňa ako za fatamorgánou, pokrivené vnímanie vlastnej ceny, mysliac si že ju majú len keď dosiahnu spoločenský úspech a uznanie a pod. Nárast psychických problémov je bez pochýb civilizačná choroba.

Aaa ešte jeden dôležitý poznatok - mladej generácii sú dnes určite veľmi nápomocné aj tie internety ;) môžu sa spojiť s človekom z opačnej strany gĺobu v reálnom čase a vidia, že v tom nie sú sami. Čo by za také čosi dal človek v 80. rokoch, napríklad?